Novym prezidentam Łatvii abrany ministr abarony
Ministr abarony, lidar Sajuza zialonych i sialan Rajmand Viejonis abrany novym prezidentam Łatvii.
LETA
Vybary ŭ našych paŭnočna-zachodnich susiedziaŭ prachodziać u parłamiencie, i pieršapačatkova ŭ ahulnym śpisie taksama byli kandydat ad Nacyjanalnaha adzinstva, były sudździa Jeŭrapiejskaha suda pa pravach čałavieka Ehił Levits, a taksama pradstaŭnik abjadnańnia «Zhoda» Siarhiej Dałhapołaŭ i kandydat ad Łatvijskaha abjadnańnia rehijonaŭ Martyńš Bondars.
Vybary prachodzili tak: 99 deputataŭ Siejma (adzin, soty, nie hałasavaŭ, bo znachodzicca pad śledstvam) hałasujuć, vykidajučy najsłabiejšaha.
Spačatku z dystancyi syšoŭ Bondars, za jaho naohuł padali hałasy siem čałaviek, potym vybyŭ Dałhapołaŭ, u vyniku ŭ «finał» vyjšli Viejonis i Levits. Ale kab stać prezidentam, nieabchodna mieć 51 hołas.
Za Viejonisa ŭ apošnim tury padali hałasy 46 deputataŭ, za Levitsa — 25.
U vyniku ŭ apošni tur vyjšaŭ Viejonis, ale jamu taksama nieabchodna było zaručycca padtrymkaj 51 parłamientaryja. U Siejm pryjechali navat mer Ryhi Nił Ušakoŭ i premjer Łajmdota Straŭjuma. Kab siońnia Viejonis nie nabraŭ nieabchodnaj kolkaści, to vybary pieranieśli b na kaniec červienia.
U vyniku za Viejonisa prahałasavali 55 deputataŭ. H.zn. za jaho prahałasavali abo deputaty ad apazicyi (taja ž «Zhoda»), abo ad «Nacabjadnańnia» (jakija kazali, što buduć hałasavać vyklučna za Levitsa). Ale zdarovy sens pieramoh.
***
Rajmandu Viejonisu — 49 hadoŭ, jon naradziŭsia ŭ Pskoŭskaj vobłaści (tam baćka słužyŭ u vojsku).
Viejonis z adukacyi — bijołah, byŭ ministram navakolnaha asiarodździa (2003—2011), sa studzienia 2014 h. — ministr abarony. Vystupaje za bolšuju intehracyju ź Jeŭropaj i NATA.
Hałoŭnym pryjarytetam novaabranaha prezidenta budzie biaśpieka — unutranaja i źniešniaja, u tym liku ŭmacavańnie uzbrojenych sił i ŭzmacnieńnie prysutnaści NATA ŭ Łatvii i Bałtyjskim rehijonie, a taksama ŭmacavańnie miažy.
Pra heta Rajmand Viejonis skazaŭ na pres-kanfierencyi paśla abviaščeńnia vynikaŭ apošniaha hałasavańnia ŭ Siejmie.
«Heta vielmi važny čas, bo situacyja mocna źmianiłasia, niezvarotna… Biaśpiečnaja miaža daść mahčymaść Łatvii raźvivacca, pryciahvać inviestycyi, što aznačaje ekanamičnuju biaśpieku, jakaja daść nam i sacyjalnuju abaronu», — padkreśliŭ Viejonis.
Pa słovach palityka, u jaho pryjarytety taksama ŭvachodzić sadziejničańnie raźvićciu rehijonaŭ i ŭsioj dziaržavy, pavyšeńniu dabrabytu nasielnictva i stvareńniu dobra apłatnych rabočych miescaŭ. «My chočam stvaryć u Łatvii takoje biźnies-asiarodździe, jakoje stymulavała b stvareńnie dobra apłatnych pracoŭnych miescaŭ i prypyniła b adtok nasielnictva z Łatvii», — skazaŭ jon.
***
Rola prezidenta Łatvii apošnim časam pacichu raście. U hramadstvie, asabliva paśla padziej na ŭschodzie Ukrainie, nieadnarazova kazałasia pra toje, što jon pavinien być bolš mocnaj fihuraj, jakaja ŭ vypadku fors-mažoru pavinna ŭziać los krainy ŭ svaje ruki. Taksama viadziecca dyskusija, kab prezidenta abirali na ŭsieahulnych vybarach.
Prezident Łatvii taksama moža inicyjavać zakonaprajekty abo viartać u parłamient, kali ličyć ich niedapracavanymi.