Urad Serbii syšoŭ u adstaŭku
V.a. premjer-ministra Vaisłaŭ Kaštunica paprasiŭ prezydenta Barysa Tadziča pravieści daterminovyja vybary ŭ traŭni. Pryčyna adstaŭki -- roznyja pohlady na zbližeńnie z Eŭrasajuzam.
Svajo rašeńnie Kaštunica matyvaŭ adsutnaściu adzinstva nakont pytańnia blakavańnia zbližeńnia Serbii z Eŭrasajuzam, pratestujučy suprać rašeńnia bolšaści čalcoŭ ES pryznać niezaležnaść Kosava.
Ministar zamiežnych spraŭ Słavienii, što ciapier staršynstvuje ŭ Eŭrasajuzie, vykazaŭ nadzieju, što pieramohu na vybarach u Serbii atrymajuć siły, što vystupajuć za zbližeńnie z ES.
Na minułym tydni premjer-ministar Vaisłaŭ Kaštunica padaŭ u adstaŭku ŭ suviazi z tym, što jamu nie ŭdałosia dabicca adzinstva va ŭradzie pa pytańni nakont dačynieńniaŭ z ES.
Paśla taho, jak šerah krain-siabraŭ ES pryznali niezaležnaść Kosava, Kaštunica zajaviŭ, što Serbii nia varta budavać z Eŭrasajuzam bolš ciesnyja dačynieńni. Adnak inšyja čalcy kaalicyjnaha ŭradu vystupili za toje, kab praciahnuć kurs na dałučeńnie da ES.
"Va ŭradzie ŭžo niama adzinaj palityki ŭ dačynieńni da Kosava, i jano nia moža narmalna funkcyjanavać. Heta – kaniec uradu", - zajaviŭ Kaštunica, abviaščajučy pra adstaŭku.
Za zbližeńnie z Eŭrasajuzam vystupili pradstaŭniki Demakratyčnaj partyi, jakuju ŭznačalvaje Tadzič, i liberalnaj partyi "H17 Plus".
Sam Barys Tadzič miarkuje, što Białhrad moža abaranić svajo prava na Kosava, kali Serbija dałučycca da Eŭrasajuzu.
Nahadajem, što Kosava abviaściła niezaležnaść 17 lutaha. Niezaležnaść jaje pryznali bolšaść krain ES i ZŠA, nie pryznali Rasieja, Kitaj, Hruzija, Hišpanija, Kipr, Rumynija, Słavakija dy inš.