Na Hrodzienščynie pasadzili les imia Vasila Bykava FOTA
Maleńkija dreŭcy ŭ honar narodnaha piśmieńnika Biełarusi vysadzili na płoščy adnaho hiektara pad čas tydnia lesu na adnoj ź dzialanak Zarubickaha lesu Indurskaha laśnictva Hrodzienskaha lashasu.
23 krasavika supracoŭniki lashasa ŭstalavali kala lasnoj darohi pamiatny znak u Bykava.
Razdvojenaje dreva, što vykarystana dla znaka, simvalizuje piaro - hałoŭny instrumient piśmieńnickaj pracy.
Mienavita hety vobraz pryšoŭ na dumku Iosifu Sidarkieviču, što vyrabiŭ fihuru. Jon pracuje majstram lesu u Indurskim laśnictvie i maje dośvied raźby pa drevu, bo raniej atrymaŭ adukacyju mastaka-raźbiara.
Dreva, padobnaje na abrysy piara, Iosif daŭno zaŭvažyŭ na svaim učastku. Kali abmiarkoŭvali, jakim zrabić znak, adrazu pra jaho ŭspomniŭ. Na vyrab znaka majstar patraciŭ niekalki volnych viečaroŭ.
Pryśviacić častku lesu mienavita Vasilu Bykavu prapanavaŭ Alaksiej Harochaŭ, kiraŭnik lesahaspadarčaha adździeła Hrodzienskaha lashasa.
«Kłasik pražyŭ ŭ Hrodnie kala 25 hadoŭ, čverć stahodździa, staŭ pa sutnaści haradziencam», - razvažaje Alaksiej. Jon ličyć, što imia Vasila Bykava ŭpisana ŭ historyju i pamiać Hrodna i tamu vartaje być uhanaravanym na mapie Haradzienščyny.
«Tut, u lesie, my možam bieź lišniaj biurakratyi pasadzić drevy i nazvać dzialanku jaho imiem».
Alaksiej raskazaŭ, što ŭ Hrodzienskim laśnictvie vyrašyli zrabić tradycyjaj uhanaravańnie znakavych dla rehijonu asobaŭ nanoŭ pasadžanymi dzialanakami lesu. «Tut žyli i Maksim Bahdanovič, i šmat jašče vartych pavahi i pamiaci ludziej, što pakinuli častku siabie ŭ našym horadzie i vakolicach». Drevy dapamohuć zachavać pamiać i daduć joj mahčymaść «praraści» praz časy.
Hałoŭny laśničy Hrodzienskaha lashasa Viačasłaŭ Miśkievič padćvierdziŭ, što Ministerstva lasnoj haspadarki daje lashasam prava davać nazvy častkam lesu: «I zahad jość, i pastanaŭleńnie kalehii. Štohod rekamiendujuć 2-3 učastki rabić «pamiatnymi», u honar značnych ludziej ci padziejaŭ».
Adnym ź niadaŭnich prykładaŭ jon ŭzhadaŭ dzialanku i znak u honar 600-hodździa Indury. U nastupnym hodzie Viačasłaŭ Miśkievič paabiacaŭ takim čynam uhanaravać i adnaho z udzielnikaŭ hetaj dziei – Anatola Klimko, laśničaha Indurskaha laśnictva. Bo dynastyja laśnikoŭ Klimko i sam Anatol daŭno vartyja ŭhanaravańnia.
Sam ža Anatol Klimko kaža, što lepš pahavaryć pra les, čym pra jaho asobu. Jon raspavioŭ, što
dla dzialanki, pryśviečanaj piśmieńniku, vybrali čatyry parody drevaŭ: «Z kraju vysadzili jełki, bo tut cień, a jełka da niedachopu śviatła bolš ustojlivaja, dalej iduć lipa, listoŭnica i buk jeŭrapiejski».
Laśničy kaža, što railisia nakont vybaru ŭsim kalektyvam, bo ŭ laśnictvie pracuje pitomnik-hadavalnik, dzie vyroščvajecca bolš za sotnia parod - vybrać było z čaho. Jašče Anatol Klimko ŭdakładniŭ, što lesam hety ŭčastak nazyvać pakul rana: da siami hadoŭ maładyja dreŭcy nazyvajucca «lasnymi kulturami», u katehoryju lesu pieravodziacca tolki paśla.
«Dobra, - kaža laśnik, - što ciapier pry darozie staić admietny znak. Ludzi buduć viedać, što hetyja dreŭcy pasadžany ŭ honar Vasila Bykava. A drevy, jany žyvuć doŭha, i buduć nieści nastupnym pakaleńniam pamiać pra narodnaha piśmieńnika».