«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu
Infarmacyja, jakuju paviedamlajuć pra suśvietna viadomaha tvorcu kala jaho słavutych vitražoŭ u adnym z hałoŭnych katalickich chramaŭ Francyi, uražvaje svajoj niepiśmiennaściu.
Vitražy Marka Šahała ŭ kaplicy Rejmskaha sabora. Fota: Wikimedia Commons / Van Der Meulen Christofle
Fatahrafiju anhłamoŭnaha infarmacyjnaha stenda, ustalavanaha ŭ sabory Notr-Dam-de-Rejms, dasłali čytačy «Našaj Nivy». Tekst na joj pačynajecca z nastupnaj frazy: «A French painter of Russian origin, Marc Chagall (1887—1985) was born in a small village in Belorussia called Vitebsk».
U pierakładzie heta aznačaje: «Francuzski mastak ruskaha pachodžańnia Mark Šahał naradziŭsia ŭ maleńkaj vioscy ŭ Biełarusi pad nazvaj Viciebsk».
Prosta žach, jak na aficyjnym stendzie ŭ adnym z hałoŭnych turystyčnych i histaryčnych abjektaŭ Francyi možna było dapuścić stolki hrubych faktałahičnych pamyłak u adnym nievialikim frahmiencie tekstu — i heta ŭ časy, kali lubuju infarmacyju možna za chvilinu spraŭdzić u internecie.
Infarmacyjny stend kala vitražoŭ Marka Šahała ŭ Rejmskim sabory. Aŭtary tekstu nazyvajuć Viciebsk «maleńkaj vioskaj», a samoha mastaka nadzialajuć «rasijskim pachodžańniem». Fota: čytačy «Našaj Nivy»
Farmuloŭka pra «rasijskaje pachodžańnie» (Russian origin) źjaŭlajecca histaryčna niekarektnaj. Mark Šahał pachodziŭ ź biełaruskich jaŭrejaŭ. U jeŭrapiejskaj praktycy jaho časta nazyvajuć «ruskim», «rasijskim» vyklučna pa fakcie naradžeńnia ŭ miežach tahačasnaj Rasijskaj impieryi. Adnak histaryčna jaŭrejskaje nasielnictva źjaviłasia ŭ Rasii tolki ŭ vyniku padziełaŭ Rečy Paspalitaj u kancy XVIII stahodździa. Mienavita tady była ŭviedziena tak zvanaja «miaža asiedłaści», jakaja fiksavała jaŭrejaŭ na anieksavanych ziemlach Biełarusi, Ukrainy i Litvy, u toj čas jak na spradviečnych ruskich terytoryjach im žyć zabaraniałasia.
Akramia taho, pamyłkova vyznačana i samo miesca naradžeńnia. Mark Šahał naradziŭsia nie ŭ Viciebsku, jak paznačana na stendzie, a ŭ miastečku Lozna. Dziciačyja hady jon pravodziŭ u domie svajho dzieda ŭ Loźnie, a taksama ŭ samym Viciebsku, jaki paźniej sapraŭdy staŭ centralnym vobrazam usioj jahonaj tvorčaści.
Raźviortka nižnich častak vitražoŭ Marka Šahała
Narešcie, nazyvać Viciebsk «maleńkaj vioskaj» (small village) śmiešna, navat kali havorka idzie pra časy Šahała. Na momant naradžeńnia mastaka ŭ 1887 hodzie Viciebsk byŭ bujnym ekanamičnym centram i stalicaj Viciebskaj hubierni. Pavodle danych Pieršaha ŭsieahulnaha pierapisu nasielnictva 1897 hoda, u horadzie pražyvaŭ 65 871 čałaviek. Dla paraŭnańnia, nasielnictva samoha Rejmsa ŭ Francyi ŭ kancy XIX stahodździa składała kala 100 tysiač čałaviek. Viciebsk byŭ całkam supastaŭnym pa maštabach ź vialikimi francuzskimi haradami. I ŭ niekatorych sensach pieradavym u impieryi: naprykład, tut užo ŭ 1898 hodzie, na hod raniej za Maskvu, pajšoŭ elektryčny tramvaj.
Rejmski sabor siońnia. Fota: Wikimedia Commons / Sebastian Mierzwa
Narešcie, nazva horada tranślitaravanaja nie ź biełaruskaj movy — Vitebsk zamiest Viciebsk. Ale aŭtary nie spravilisia navat z nazvaj krainy! U anhłamoŭnym tekście jana nazyvajecca nie Belarus — a heta aficyjnaja mižnarodnaja norma, a Belorussia. Navat za savieckim časam u mižnarodnych dakumientach (naprykład, u AAN) kraina pisałasia inakš — Byelorussia, a pa-francuzsku kraina nazyvajecca Biélorussie. Adkul uziałasia Belorussia, niezrazumieła.
Rejmski sabor, pabudavany ŭ XIII stahodździ, źjaŭlajecca pomnikam suśvietnaj spadčyny JUNIESKA i histaryčnym miescam karanacyi francuzskich manarchaŭ. Padčas Pieršaj suśvietnaj vajny ŭ 1914 hodzie budynak mocna paciarpieŭ ad niamieckaj artyleryi, u vyniku čaho byli źniščany šmatlikija siaredniaviečnyja vitražy.
Razburany ŭ čas Pieršaj suśvietnaj vajny Rejmski sabor. Kanstrukcyi ź miachami ź piaskom mahli abaranić ad varožaha ahniu tolki samy nižni jarus, vitražy sabora zastavalisia biezabaronnymi. Fota: Wikimedia Commons
Vitražnaje akno-ruža Rejmskaha sabora, razburanaje ŭ čas Pieršaj suśvietnaj vajny. Fota: Wikimedia Commons
U 1971 hodzie kiraŭnictva źviarnułasia da Marka Šahała z prapanovaj azdobić vokny centralnaj kaplicy ŭ viancy kaplic, jaki zamykaje padoŭžanuju voś chrama.
Praca viałasia ŭ supracoŭnictvie ź miascovymi majstrami Šarlem Markam i Bryžyt Simon, čyja vitražnaja majsternia ŭ Rejmsie viadzie svoj radavod z 1640 hoda. Śpiecyjalna dla Šahała francuzskija majstry adnavili siaredniaviečnyja technałohii XIII stahodździa, kab stvaryć asablivy sini koler škła, jaki staŭ fonam dla ŭsioj kampazicyi.
Uračystaje adkryćcio vitražoŭ adbyłosia ŭ 1974 hodzie. Kampazicyja składajecca z troch vialikich śpičastych akon: centralnaje pryśviečana biblejskim postaciam Aŭraama i Chrysta, levaje — radavodu caroŭ Iŭdziei, a pravaje pravodzić paralel pamiž biblejskaj historyjaj i historyjaj francuzskich karaloŭ, jakija karanavalisia ŭ hetym sabory.