BIEŁ Ł RUS

Litaraturny marafon salidarnaści ŭ Stakholmie

20.12.2011 / 15:24

Pałovu sutak doŭžyŭsia ŭčorašni litaraturny marafon na adnoj z samych vialikich płoščaŭ Stakholma, pryśviečany padziejam u Biełarusi, jakija zdarylisia hod tamu.

19 śniežnia ŭ Stakholmie adbyŭsia litaraturny marafon salidarnaści.

Z 12 hadzin dnia ŭ pierakładzie na šviedskuju čytalisia ŭhołas tvory Valanciny Aksak, Śviatłany Aleksijevič, Vasila Bykava, Volhi Ipatavaj, Artura Klinava, Valeryi Kustavaj, Valžyny Mort, Uładzimira Niaklajeva, Dźmitryja Płaksa, Barysa Piatroviča, Alesia Razanava, Andreja Chadanoviča. Na imprezie taksama pradavalisia knihi biełaruskich aŭtaraŭ na šviedskaj movie. Z adnym z udzielnikaŭ akcyi, biełaruskim piśmieńnikam i pierakładčykam Dźmitryjam Płaksam, jaki žyvie ŭ Stakholmie, my patrapili pahutaryć adrazu paśla jaho viartańnia z płoščy. «Dźmitry, ci nie raskažacie padrabiaźniej, što siońnia adbyvałasia na płoščy Medborgarplatsen»

«Adbyvałasia mienavita toje, pra što vy kažacie: čytańni tekstaŭ biełaruskich litarataraŭ z nahody hadaviny padziej 19 śniežnia ŭ Minsku. I navat na momant našaj razmovy (23.30, 19 śniežnia ― lit-bel.org) jašče adbyvajecca, bo praciahvacca jany buduć da 24.00. Ceły šerah litarataraŭ, dziejačaŭ kultury, siabraŭ piśmieńnickich i pravaabarončych arhanizacyj ciaham 12 hadzin na znak salidarnaści z demakratyčnym rucham u Biełarusi čytajuć tvory biełaruskich aŭtaraŭ. Niahledziačy na kiepskaje nadvorje i ahulnuju paniadziełkavuju i pieradkaladnuju zaniataść, usie, da kaho arhanizatar mierapryjemstva Maryja Sioderbierh źviarnułasia z prośbaj paŭdzielničać u mierapryjemstvie, adhuknulisia na jaje prapanovu.»

« Nie ciažka było ludziam tvorčych prafiesij vytrymać taki marafon? Jak ciapier pačuvajeciesia?»

« Adčuvańni samyja pazityŭnyja, pryjemna bačyć takuju padtrymku z boku viadomych dziejačaŭ kultury. 12 hadzin tam znachodziacca tolki arhanizatary, vystupoŭcy prychodziać i sychodziać, tamu nijakich ciažkaściej, ja dumaju. Akramia taho ž nadvorja.»

«Chto braŭ udzieł u akcyi sa šviedskaha boku»

«Siarod udzielnikaŭ šmat viadomych piśmieńnikaŭ i dziejačaŭ kultury: staršynia Šviedskaha PENa Uła Łašmu, piśmieńnica Astryd Trotcyh, staršynia praŭleńnia Dziaržaŭnaj Rady Kultury Čerścin Brunbierh, paet Krystofier Leandoer, ministr kultury Lena Adelsan Liljerut, pierakładčyk Anders Budehord i mnohija inšyja. Siarod publiki ja bačyŭ dačku Astryd Lindhren pierakładčycu Karyn Niuman, kiraŭnicu Bałtyjskaj rady piśmieńnikaŭ pierakładčycu Janinu Arłovu, niekalkich viadomych šviedskich žurnalistaŭ i litarataraŭ.»

«Jakoje značeńnie, na vašu dumku, majuć takija akcyi dla biełarusaŭ i dla šviedaŭ?»

« Dla šviedaŭ, dumaju, heta prajava salidarnaści, simvaličny vitalny ruch u bok demakratyčnaj Biełarusi, napamin pra toje, što niesvaboda isnuje pobač, i znak nieabyjakavaści, dla biełarusaŭ, spadziajusia, ― prykładna toje samaje.»

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła