Hod kulturnaha turyzmu: Kupała, Kołas, Šahał i 1150-hadovy Połack
Ministerstva sportu i turyzmu pa ŭzhadnieńni ź inšymi zacikaŭlenymi viedamstvami abviaściła 2012 hod u Biełarusi hodam kulturnaha turyzmu. Pra heta paviedamiŭ namieśnik ministra sportu i turyzmu Česłaŭ Šulha 9 krasavika na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.
Pavodle jaho słoŭ, takoje rašeńnie pryniata ŭ suviazi z tym, što ŭ hetym hodzie adznačajecca šerah važnych dat dla kultury Biełarusi: 125 hadoŭ z dnia naradžeńnia Marka Šahała, 130-hodździe z dnia naradžeńnia Jakuba Kołasa i Janki Kupały, 1150 hadoŭ Połacku.
Šulha paviedamiŭ, što ŭ hetym hodzie płanujecca zrabić 10 najbolš zapatrabavanych maršrutaŭ «uzorna-pakazalnymi» dla Biełarusi, u tym liku Minsk—Niaśviž, Minsk—Mir, maršruty, źviazanyja z Połackam, jaki źjaŭlajecca druhim pa zapatrabavanaści paśla Minska horadam Biełarusi, i Viciebskam , dzie prachodzić fiestyval «Słavianski bazar». «My raźličvajem, što na praciahu hoda padciahniem hetyja 10 maršrutaŭ va ŭsich adnosinach: i ŭ infarmacyjnym, i pa asnaščeńni małymi architekturnymi formami», — skazaŭ Šulha.
Pavodle jaho słoŭ, asablivaja ŭvaha budzie nadadziena Niaśvižu i Miru. Tak, Niaśviž ŭ 2012 hodzie abjaŭleny kulturnaj stalicaj Biełarusi, u suviazi z čym u horadzie budzie arhanizavany šerah važnych mierapryjemstvaŭ. U bližejšy čas adbudziecca aficyjnaje adkryćcio Niaśvižskaha pałacava-parkavaha ansambla. U Mirskim zamku novyja zały dla naviedvalnikaŭ byli adkryty ŭžo ŭ minułym hodzie. U abodvuch znakavych miescach Biełarusi, paviedamiŭ namieśnik ministra, u hetym hodzie čakajecca rost turystaŭ — stvorany ŭsie ŭmovy dla ich. Užo pieršyja miesiacy hoda pakazali rost kolkaści turystaŭ «u razy» ŭ paraŭnańni z papiarednimi hadami, adznačyŭ Šulha.
Pavodle jaho infarmacyi, nastupny hod u Biełarusi budzie hodam ekałahičnaha turyzmu, a 2014-y — hodam spartyŭnaha turyzmu, pakolki ŭ Minsku budzie prachodzić čempijanat śvietu pa chakiei.
U 2014 hodzie, paviedamiŭ namieśnik ministra, taksama budzie nadavacca ŭvaha raźvićciu vajenna-histaryčnaha turyzmu: heta hod, źviazany sa stahodździem pačatku Pieršaj suśvietnaj vajny i 70-hodździem zakančeńnia Druhoj suśvietnaj vajny.