«V śpiať» — łukašenkaŭcy apielujuć da Paźniaka i adnakłaśnikaŭ
«Uzrovień čałaviečaj prymityŭnaści, abmiežavanaści i infantylnaści».
«Plušavy desant» pakazaŭ pustaparožnaść militarysckaj demahohii, pra jakuju jašče ŭ
Tamu, kali stała jasna, što šyła ŭ miašku nie schavaješ — na nastupny dzień paśla pafasnaha paradu z pahrozami na adras Zachadu i inšadumcaŭ šviedy pralacieli da Minska i skinuli na horad miadźviedzikaŭ z zaklikami da svabody dla Biełarusi — łukašenkaŭcy raspačali kontrprapahandysckuju kampaniju.
«Mała chto ŭ Biełarusi prysłuchoŭvajecca da mierkavańniaŭ byłoha načalnika BNF Zianona Paźniaka, ale, jak vyśviatlajecca, inšy raz i Paźniak zdolny havaryć razumnyja rečy, — hrebliva cytuje «Sovietskaja Biełoruśsija» vykazvańni kiraŭnika Kansiervatyŭna-chrysicianskaj partyi BNF pra zahnivańnie Zachadu, uzrovień «čałaviečaj prymityŭnaści, abmiežavanaści i infantylnaści, jakija pašyrajucca ŭ zachodnim hramadstvie, dziakujučy telebačańniu,Šviedskaja pravakacyja jakraz i źjaŭlajecca vynikam takoha asiarodździa i ŭzroŭniu dumańnia». Paźniak miarkuje, što arhanizataraŭ «plušavaha desantu» pavinny sudzić šviedskija ŭłady, bo «pravakatary pavinny być pakarany va ŭłasnaj krainie».mas-kultury i kancepcyi kansumienckaha žyćcia.
Praŭda, Paźniak i «Sovietskaja Biełoruśsija» nie ŭkazvajuć, pa jakim artykule šviedskaha kryminalnaha kodeksa pavinny sudzić. U Šviecyi to jany ničoha nie parušyli. A ŭ Litvie ich učynak ciahnie maksimum na administracyjnaje parušeńnie.
Napeŭna, Paźniak i «Sovietskaja Biełoruśsija» kirujucca pryncypam tatalitarnaha prava — byŭ by čałaviek, a artykuł znojdziecca. Kali jość na toje «palityčny zakaz». Apładziravaŭ na vulicach? Pasiadzi ŭ turmie za chulihanstva, voś prykładna tak. Vyjšaŭ ź bieł-čyrvona-biełym ściaham? Sutki za niecenzurnuju łajanku. Skinuŭ miadźviedzikaŭ z zaklikam da svabody słova? Teraryst! Vo takaja łohika vychodzić.
Tym časam adździeły kontrprapahandy množać zachady, skiravanyja na dyskredytacyju šviedaŭ. Apošnim byŭ raspaŭsiudžany list, napisany nibyta adnakłaśnikam aryštavanaha błohiera Antona Surapina.
Piśmo padpisana «Jevhienij, byvšij odnokłaśśnik» i vykanana ŭ stylistycy, jakaja vyklikaje ŭśmiešku.
U zahałoŭku staić pafasnaje «Hdie žie Vaša soviesť?!» Nu sapraŭdy, nibyta heta šviedskija pierformiery pasadzili čałavieka za kraty za foty. I praŭda, dzie tut sumleńnie?
(Cytuju ŭ stylistycy i arfahrafii aryhinała.)
«Tovariŝi ili hospoda,
dažie nie znaju, kak Vas tiepieŕ nazyvať, piarŝiki iz Studio Total. Pišu Vam ot imieni vsiech druziej i odnokłaśśnikov Antona Suriapina.
My očień nadiejaliś, čto Vy jeŝie raz projavitie śmiełosť i prijedietie dla učastija v doprosie, potomu kak ot etoho zavisieła sud́ba chorošieho čiełovieka, zabotlivoho syna i nastojaŝieho druha. Vy otkazaliś.
Žal, čto ot Vašiej byłoj dierzosti nie ostałoś i śleda, a krieativnosti chvatiło liš na otkrytoje piśmo priezidientu, kotoroje, vyzyvajet tolko ułybku i razočarovanije. Antonu ot etich kołkich i krasivych fraz v adries Łukašienko łučšie nie staniet. A Vašie piśmo vospriniato nami, kak izdievatielstvo. Vy pieriechitrili biełorusskoje PVO, pośmiejaliś nad diejstvujuŝiej vłasťju, a tiepieŕ i nad vsiemi, kto po načału voschiŝałsia Vašiej akcijej.
Vašu akciju s plušievymi miedviediami my zapomnim navsiehda i dažie usvoim, kak urok o tom, čto prieždie čiem sdiełať čto to, nužno chorošieńko podumať, možiet li eto
Ja, kak i vsie druźja Antona, tiepieŕ očień by chotieł poviernuť vriemia v śpiať, čtoby nie było Vašieho samoleta, Vašich mišiek, Vašich obnadieživajuŝich fraz… Zato Anton Suriapin był by na svobodie, a tak chorošo živietsia tolko Vam, hospoda,
Jevhienij, byvšij odnokłaśśnik».
Taki voś chod «v śpiať», vyražajučysia arfahrafijaj čynoŭ, jakija hety list prydumali. Śpiecsłužby chočuć pasiejać strach — pierad lubymi «nieabdumanymi dziejańniami». Vy, šviedskija chłopcy i dziaŭčaty, chacieli strach raźviejać, chacieli vyklikać u ludziej śmiech, a my vykarystajem vašu akcyju, kab jašče bolšy strach pasialić.
Nahadajem, što fatohrafa Antona Surapina, jaki pieršym źmiaściŭ u śviam błohu fotazdymki plušavych miadźviedzikaŭ, i ryełtara, jaki zdavaŭ šviedam kvateru, źmiaścili ŭ turmu KDB i abvinavacili ŭ dapamozie ŭ niezakonnym pierasiačeńni miažy. Na čym hruntujucca takija abvinavačvańni, pakul nieviadoma.
Heta dało padstavu «Mižnarodnaj amnistyi» abvieścić Surapina «viaźniem sumleńnia», a zamiežnym ŚMI — nazvać dvuch chłopcaŭ «zakładnikami», jakich chočuć vykarystać u prapahandyskich metach.