Taciana Haranskaja. Semantyka i formy
№ 2 (99) 2 lutaha 1998 h.
Semantyka i formy
10 studzienia ŭ Biełaruskaj akademii mastactvaŭ była praviedzienaja navukova-praktyčnaja kanferencyja «Semantyka i formy tradycyjnych biełaruskich narodnych mastactvaŭ ad staražytnaści da našych časoŭ», pryśviečanaja pamiaci vydatnaha biełaruskaha etnohrafa Michasia Ramaniuka. Kanferencyja stała svojeasablivaj prezentacyjaj Navukova-daśledčaj labaratoryi biełaruskaha narodnaha kaściuma i arnamenta, jakuju zasnavaŭ Michaś Ramaniuk i zahadčykam jakoj byŭ pryznačany. Na žal, rašeńnie hetaje zastałosia na papiery. Tymčasam 4 vieraśnia 1997 hodu Michasia Ramaniuka nia stała.
Za hadzinu da pačatku kanferencyi zala, u jakoj jana ładziłasia, pieratvaryłasia ŭ ludzki murašnik: navukoŭcy i mastaki, hości. Enerhietyka padziei, jaje duchoŭna-patryjatyčny nakał mnie nahadali tyja hadziny čałaviečaha ŭzrušańnia, jakija pieražyvali my na Kupallach u Viazyncy ŭ 70-ja hady, — kali noč naŭskroź, chaj sabie j pad navalničnym daždžom, stajali ludzi plačom da plača i bieź pierapynku ad viečara da ŭzychodu sonca śpiavali pieśni, čytali vieršy. Hetak ža potym i ŭ Zasłaŭi, kali śviatočnyja karahody ckavali sabakami, a Kupalskaje vohnišča zalivali vadoj z pažarnych mašyn...
Vialikaja častka vystupoŭcaŭ składałasia z paplečnikaŭ spadara Michasia — tych, z kim jon jeździŭ u svaje pieršyja ekspedycyi, z kim raspačynaŭ Novuju epochu biełaruskaha narodnaha kaściuma na prafesijnaj scenie, z kim pobač pracavaŭ u jakaści pedahoha, i inšyja jahonyja adnadumcy, kalehi, vučni.
Viktar Šmataŭ: «... biełaruskaje hramadztva tolki napačatku asensavańnia značnaści žyćcia i tvorčaści Ramaniuka». Za apošnija paŭhady śviet pabačyła vialikaja kolkaść artykułaŭ, pryśviečanych Ramaniuku. Ale siarod ich adzinki, u jakich jość sproba hruntoŭnaha analizu, ci chacia b pačatkovaj inventaryzacyi navukovaha i hramadzianskaha ŭkładu Michasia Ramaniuka.
Akramia Viktara Šmatava ŭ memaryjalnaj sekcyi vystupili Adam Maldzis («Śvietłaja postać Michasia Ramaniuka»), Viačasłaŭ Vajtkievič («Michaś Ramaniuk — pijaner memaryjalizacyi mastactva narodnaha kaściuma ŭ encyklapedyčnaj spravie»), Hienadź Sakałoŭ-Kubaj («Praca Michasia Ramaniuka ŭ kamisii pa sceničnamu kaściumu Ministerstva kultury Biełarusi») i inšyja navukoŭcy i dziejačy biełaruskaj kultury.
Hruntoŭnaść i zachapleńnie Ramaniuka spravaj pieradalisia jahonym vučniam. Ad ich imia na kanferencyi z dakładami vystupali starejšyja vykładčyki BiełAM Jury Piskun («Palavyja dośledy nacyjanalnaha kaściuma jak metad składańnia karciny etnakulturnych i mastackich asablivaściaŭ lakalnych strojaŭ adzieńnia ŭ Biełarusi»), Halina Miaškova («Asensavańnie roli i značeńnie knihi Michasia Ramaniuka «Biełaruskaje narodnaje adzieńnie»), Jaŭhien Šuniejka («Mastackaje vychavańnie praz dałučeńnie da narodnych tradycyj»), starejšy vykładčyk Universytetu kultury Tamara Vasiuk («Plastyka hančarnych tradycyjnych formaŭ»), a taksama Michaś Barazna («Pieraasensavańnie tradycyjaŭ biełaruskaha narodnaha mastactva ŭ sučasnaj knižnaj hraficy»).
Z zachapleńniem aŭdytoryja zasłuchała dakłady aśpirantaŭ katedry Haliny Bahdanavaj «Majstar majstroŭ (Vobrazy narodnych majstroŭ u tvorčaści Michasia Ramaniuka)»; Iryny Karanieŭskaj «Sudačynieńni semantyki dyzajnu ŭ tvorach biełaruskaha narodnaha mastactva»; Aleny Zakońnikavaj «Tradycyjny hieametryčny arnament jak znakavaja systema śviadomaści biełarusaŭ» i Iryny Maziuk «Isnavańnie staradaŭnich śpieŭnych formaŭ i prablemy tranślacyi ich u budučyniu».
Hruntoŭnyja dakłady pradstavili Ŭładzimier Konan («Narodnaje adzieńnie ŭ kantekście pryhožaha i kamičnaha»), Lija Sałaviej («Tradycyjnaje adzieńnie ŭ narodnaj paezii»), Taciana Ratabylskaja («Elementy tradycyjnaha biełaruskaha mastactva ŭ sučasnaj teatralnaj praktycy (lon, sałomka, vycinanka, batlejka)»), Ludmiła Dučyc («Staražytny kaścium Biełarusi (pa materyjałach archiealahičnych daśledavańniaŭ)») i Edvard Zajkoŭski («Bałckija i słavianskija elementy ŭ biełaruskim narodnym arnamencie»).
Čynny ŭdzieł u pracy kanferencyi ŭziali mastaki i mastactvaznaŭcy Jaŭhien Kulik, Alaksiej Maračkin, Piotra Vasileŭski, Taciana Haranskaja. Jaŭhien Kulik skazaŭ: «Toje, što zrabiŭ Michaś Ramaniuk, zasłuhoŭvaje nadzvyčaj vysokaj adznaki. My, moža być, nadta ścipłyja ŭ siońniašnich acenkach jaho dziejnaści. Ale, na moj pohlad, systematyzacyja kalasalnaha, sabranaha Ramaniukom materyjału, rajanavańnie narodnaj vopratki, stvareńnie karty typaŭ narodnaha adzieńnia biełarusaŭ — jość navukovy i hramadzianski podźvih, unikalnaja źjava ŭ našaj kultury.
Michaś Ramaniuk byŭ siarod tych mastakoŭ, dziejačoŭ navuki i kultury, jakija ŭ 70-ja hady abjektyŭna akazvali supraciŭleńnie režymu i rusyfikacyi. Tyja mierapryjemstvy, jakija ažyćciaŭlalisia, vielmi časta pravodzilisia patajemna. Navat śviatkavańnie Kupalla na tyja časy ličyłasia kramołaj. Imprezy, jakija naładžvalisia ŭ majsterniach mastakoŭ, u pryvatnaści, u majsterni Viktara Markaŭca — śviatkavańni dzion pamiaci Łastoŭskaha, Łuckieviča, Drazdoviča i inšych — nie abychodzilisia bieź Michasia Ramaniuka. Jon byŭ letapiscam hetych padziejaŭ. Jaho archivy zachoŭvajuć fotazdymki z hetych imprezaŭ. I kali pryjechaŭ u Miensk z Maskvy słavuty biełaruski historyk Mikoła Ŭłaščyk, jaho sustreča ź mienskimi mastakami i navukoŭcami adbyłasia ŭ staroj majsterni Ramaniuka ŭ Rakaŭskim pradmieści».
Viačasłaŭ Vajtkievič: «Ja chacieŭ by zaznačyć, što ruparam našaha naroda napiaredadni stvareńnia BNR było mienavita narodaznaŭstva. U 20-30 hady XX st., jak my viedajem, z narodaznaŭcami abyšlisia vielmi žorstka. Dyk mienavita Michaś Fiodaravič Ramaniuk pa vialikim rachunku źjaŭlajecca padaŭžalnikam tradycyjaŭ narodaznaŭstva jak ChICh, tak i pačatku XX st., staŭšy bujniejšym narodaznaŭcam našaj epochi».
Pa vynikach raboty kanferencyja pastanaviła chadajničać ab nadańni labaratoryi imia Michasia Ramaniuka, stvaryć hramadzkuju kaardynacyjnuju radu labaratoryi i hramadzki fond imia Ramaniuka, jaki b znachodziŭ srodki na vydańnie padrychtavanych im knih i albomaŭ, chadajničać pierad Ministerstvam kultury ab nadańni majsterni Ramaniuka statusa Muzeja-majsterni z adpaviednym finansavańniem i ab stvareńni respublikanskaha arhkamitetu śviatkavańnia 55-hadovaha jubileju z dnia naradžeńnia Ramaniuka, jaki adbudziecca 3.01.1999 hodu, zrabić takija kanferencyi štohadovymi.
Taciana Haranskaja