BIEŁ Ł RUS

Michał Zaleski. Dobraha zdaroŭica

7.02.2000 / 13:00

Nashaniva.com

№ 5 (162), 31 studzienia — 7 lutaha 2000 h.


 

pazytyvy

Dobraha zdaroŭica

 

Da epidemii hrypu sioleta idzie padrychtoŭka, jak da jakoha referendumu. Achop nasielnictva chvarobaj planujecca analahičny. Paviedamleńni ŚMI. Aficyjnyja ŭlotki. Źjavilisia navat «niefarmały»: pa tralejbusach snoŭdajucca ahienty kampanijaŭ, zdolnych dastavić vam dachaty što zaŭhodna, aby šanoŭny klijent nie apynuŭsia ŭ asiarodździ nośbitaŭ złosnaha virusu.

Specyjalnaj dziaržaŭnaj statystyki asobna pa hrypie vaš karespandent šukać nia staŭ. Zdajecca, navat specyjalistu nie zaŭsiody lohka zrazumieć, na što pakutuje pacyjent: na hryp, ci VRVI. Tym bolš, što pry vyznačeńni dyjahnazu ŭčastkovy eskulap čaściej za ŭsio z pryboraŭ maje termometar i listok niepracazdolnaści, a pad dźviaryma jahonaha ofisu hamonić ahresiŭnaja čarha.

Vidavočna, što ŭ raspaŭsiudžańni chvaroby nazirajucca vialikija vahańni ad hodu da hodu. Zrazumieła taksama, što hetkija rečy, jak epidemii, źviazanyja z ekanomikaj vielmi ŭskosna. Naš słavuty ziamlak, baćka kosmabijalohii A.Čyžeŭski suadnosiŭ ich sa źmianieńniami intensyŭnaści pramianioŭ i chvalaŭ z kosmasu. Pavodle jahonaj teoryi, nastupnym hodam imaviernaść macniejšaj za siaredniuju chvali zachvorvańniaŭ vyšej, čym sioleta.

Ale niabačnyja chvali, pramiani i roznyja tam imaviernaści dalokija ad interesaŭ paspalitaha čałavieka. Načalstva — krychu bližejšaje za kosmas. Jano ŭpłyvaje na hryp praź dziaržaŭny biudžet. Za hrošy, sabranyja ŭ im z nas, hrešnikaŭ, žyvuć 43000 lekaraŭ i 110000 ichnych pamočnikaŭ.

Z ulikam usich krynicaŭ finansavańnia biudžet systemy achovy zdaroŭja vyznačany ŭ pamiery prykładna 5% ad VUP, što składaje blizka 78% ad taho, što patrebna halinie, paviedamiła načalnik planava-ekanamičnaha ŭpraŭleńnia Minzdravu K.Maŭčan.

My pavinny radavacca z usim Minzdravam, bo atrymajem nia mieniej, čym treba, a bolej, čym letaś, kali dziaržaŭnyja vydatki na achovu zdaroŭja składali pryblizna 4% ad VUP.

Darečy, radaść lekaraŭ nie biaźmiežnaja. Im kryŭdna, što tyja, chto štodnia skardzicca im na zdaroŭje, u siarednim zarablajuć na 30% bolej. Pra medykaŭ, jakija tolki raspačali svaju praktyku, i kazać niama čaho. U kastryčniku 1999 h. jany atrymali pa 9 miljonaŭ.

Ježcie, adnym słovam, ad hrypu časnyk.

Michał Zaleski


Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła