Viktar Šnip. Sabačyja historyi
№ 17 (174), 24 — 30 krasavika 2000 h.
Viktar ŠNIP
Sabačyja historyi
Adzin sabaka kupiŭ hazetu. Pačaŭ čytać. Usio pra Hraždana.
Adzin sabaka pajšoŭ na Kamsamolskaje voziera. A tam šylda «Vyhuł sabak z 17 da 19» — i navokał adny pjanyja Hraždany.
U adnaho sabaki naradziŭsia nehar. Vyjšaŭ sabaka z radzilnaha domu, a jamu nasustrač Hraždan z šampanskim.
Adzin sabaka stvaraŭ nia tolki pole čytańnia, ale i pole piśma. Hraždan u taki čas lubiŭ hladzieć na sabaku, nia dumajučy, što viečaram daviadziecca spać z žonkaj.
Adzin sabaka byŭ madernistam. A Hraždan pajšoŭ dalej — na susiedzkim domie napisaŭ tekst z troch litaraŭ.
Z adnym sabakam paznajomiŭsia Hraždan. I sabaku daviałosia jeści makarony.
Adnamu sabaku spoŭniłasia sto hadoŭ. Sabralisia svajaki, pryjšoŭ i Hraždan z nasiłkami i łapataj.
Adzin sabaka napiŭsia niejkaj hadaści. Pa darozie dachaty sustreŭ Hraždana i prapanavaŭ jamu ruku i serca.
Da adnaho sabaki z Kijeva pryjechaŭ dziadźka. Hraždan Hraždanom, a havoryć nie pa-sabačamu.
Da adnaho sabaki pryjšoŭ Hraždan. I davaj sabaka jaho častavać. A Hraždan uziaŭ i abjaviŭ siabie naščadkam niezakonna zabitaha Paŭlika Marozava.
Adzin sabaka ŭkinuŭ u śmietnicu niedakurak. Ubačyŭ heta Hraždan, paklikaŭ ludziej i raskazaŭ, jakija bahatyja sabaki.
Adzin sabaka zajšoŭ u kramu. A ŭ kramie humovyja Hraždany.
Adzin sabaka zadumaŭsia nad pytańniem: «Što takoje filazofija?» A Hraždan zajšoŭ u padjezd susiedniaha domu i abascaŭ ścianu.
Adzin sabaka byŭ u łaźni. Bačyŭ hołaha Hraždana.
Adzin sabaka kupiŭ kamputar. Hraždan, prachodziačy kala sabaki, skazaŭ: «Budzie jašče i na majoj vulicy śviata!»
Adzin sabaka chadziŭ pa praspekcie. A Hraždan jeździŭ na traktary, jak pieramožca piacihodki.
Z adnym sabakam zdaryłasia niaščaście. Hraždan pakusaŭ.
Adnamu sabaku skazali: «Aženiśsia — paškaduješ, nie aženiśsia — taksama paškaduješ...» I tolki Hraždanu nichto ničoha nie skazaŭ, bo jon i tak byŭ Šapenhaŭram.
Adzin sabaka zajaviŭ: «Minułaj nočču ja napisaŭ «Vajnu i mir». Hraždan nie razhubiŭsia: «A ja mahu muchamoraŭ najeścisia i pamierci!»
Adzin sabaka vykapaŭ jamu. Išoŭ Hraždan i ŭvaliŭsia ŭ jaje. Siadzić Hraždan u jamie i sam sabie dumaje: «Moža choć ciapier mnie hramatu daduć...»
Adzin sabaka adpraviŭ Hraždana ŭ kamandziroŭku ŭ Muchamorsk. Pryjechaŭ tudy Hraždan i paprasiŭ hraždanstva.
Adzin sabaka sieŭ na dyjetu. Daviedaŭsia pra heta Hraždan i sieŭ na ćvik.
Ad hraždanoŭ
«Sukaj budu, a Hraždanom nia stanu» — padumaŭ sabaka, prabiahajučy kala Filarmonii 25 sakavika 2000 hodu.
«Hraždany-tavaryšy! Ja ž svoj!» — skavytaŭ sabaka pa darozie da skurałupni.
Zachacieŭ sabaka pabracca z sukaj Hraždanskim brakam. I paciahnuŭ jaje ŭ ZAHS, a tam ramont. «Ech, iznoŭ usio budzie ŭ nas nie jak u ludziej», — padumaŭ sabaka i pavałoksia pad carkvu.
Siaržuk Hr. Sabakievič, Mahiloŭ
Adzin Sabaka pajšoŭ na vybary. A jamu kažuć: «Sabakam nie pałožana!» Pabieh tady Sabaka ŭ ZAHS i pamianiaŭ proźvišča na Elektarat.
V.V., Miensk
Abrydła sabakam sabačaje žyćcio, i pačali jany akcyju hraždanskaha niepadparadkavańnia. A Hraždan spaŭ.
Alex, Miensk
Pryjšoŭ Hraždan na mitynh, a milicyjant jamu: «Kudy preš, sabaka?»
Były Hraždan