Česłaŭ Miłaš. Pra vyhnańnie
№ 28 (237), 9 lipienia 2001 h.
Česłaŭ Miłaš
Pra vyhnańnie
Stary anekdot pra ŭciekača jak i raniej zachoŭvaje sens: “Uciakač sa źniaviečanaj vajnoju Eŭropy šukaje kantynent i krainu, dzie možna žyć jak maha daŭžej biez asablivaha kłopatu. Jon u zadumieńni krucić palcam hlobus i narešcie pytajecca: “A ničoha inšaha vy nia majecie?”
...Zychod ludziej z rodnych miaścinaŭ — admietnaja rysa našaha stahodździa. Ludzi pakidajuć radzimu, bo tam ciažka vyžyć.
Toj, chto šukaje ščaścia ŭ inšych krajach, pavinien być hatovy da rasčaravańnia, a mo navat da sumnieŭnaha zadavalnieńnia trapić z haručaha dy ŭ balučaje.
Z usich biedaŭ vyhnańnia strach pierad nieviadomym — badaj, samy pakutny. Vyhnańnie pazbaŭlaje nas systemy kaardynataŭ, jakaja dapamahaje budavać plany, stavić mety... U siabie doma kožny źviazany sa svaimi papiarednikami: piśmieńnikami, mastakami — źviazany zachapleńniem abo spabornictvam. Nami ruchaje žadańnie zrabicca roŭnymi im, tak ci inakš pierasiahnuć ich, kab dadać svajo imia da tych, kaho ŭžo pavažajuć u našaj vioscy, mieście, krainie. A tut, za miažoju, my vykinutyja z historyi, bo ŭ kožnaha jana — svaja...
Adziny sposab nia stracić aryjentacyi — heta nanoŭ ustalavać svaje poŭnač, uschod, zachad i poŭdzień, kab užo ŭ novaj prastory znajści miesca svajmu Viciebsku ci Dublinu, uźviedzienym u inšuju stupień.
Vyhnańnie — heta nia prosta pierasiačeńnie miažy, jano vyśpiavaje ŭ tabie, mianiaje ciabie ŭsiaredzinie i robicca tvaim losam. Adnastajnaja masa čałaviečych tvaraŭ, brukavanak, manumentaŭ, źmienaŭ mody i zvyčaju nabyvaje vyrazny malunak, čužoje pacichu pieratvarajecca ŭ sobskaje. Ale tapahrafiju tvajho minułaha pamiać usio-tki zachoŭvaje, i z-za hetaj padvojnaj prynaležnaści ty nikoli nia stanieš takim samym, jak tvaje novyja suajčyńniki... Bo čałavieka biaz pamiaci naŭrad ci možna ličyć čałaviekam...
Žyćcio ŭ vyhnańni siońnia nia zvodzicca da pierajezdu z adnoj krainy ŭ druhuju. Adčužanaść siońnia — nie chvaroba jakojś adasoblenaj katehoryi ludziej, a nakanavańnie šmat a šmat kaho, takim čynam, u emihranta, kali padumać, niama pryčyn biedavać nad svaim losam...
Vyhnańnie — heta dośvied unutranaj svabody, a svaboda pužaje. Svaboda vyhnańnia — takoha samaha vysokaha hatunku, tolki jana naviazanaja zvonku i tamu pazbaŭlenaja patasu. Vynik baraćby z našaju ŭnutranaju słabaściu całkam źmiaščajecca ŭ jomistuju formułu: vyhnańnie źniščaje, ale kali ty nia daŭ siabie vyniščyć, budzieš dziakujučy jamu šmatkroć macniejšym...
A praŭda, naša žyćcio znoŭ a znoŭ uznaŭlaje toje, pieršaje vyhnańnie z rajskaha sadu, i nia važna, ci budzie hety sad ułońniem maci ci drevami malenstva, što začaroŭvajuć voka...
Biblijny vobraz padšturchoŭvaje da abychodkavaha mierkavańnia, byccam žyćcio ŭ vyhnańni — značyć raz-poraz viartacca pahladam u tyja miaściny, što pakinuŭ.
Naša ziamla z usioj svajoj pryhažościu dy čaradziejstvam — heta ziamla “vyhnańnikaŭ z Raju”.
Biblijahrafija pierakładaŭ Česłava Miłaša na biełaruskuju movu
1. Vieršy (pier. A.Minkin) //Dalahlady'92, Miensk, 1992.
2. “Dzicia Eŭropy” (pier. A.Chadanovič, M.Ramanoŭski) // Frahmenty, №5, 1998.
3. “Campo di Fiori”, “Pieśnia pra parcalanu”, “Nia bolš”. Pier. Ju.Bušlakoŭ, A.Chadanovič; “U Varšavie”, “Pieśnia pra kaniec śvietu”, “Pradmova” (pier. A.Chadanovič) // ARCHE, №2, 1998.
4. “U Šatejniach”, “Asot, krapiva”, “Ty, chto pakryŭdziŭ”, “Pavinien, nie pavinien”, “Nia bolej”, “Alenu Kinsberhu”, “Śviedčańnie paezii. Paety i siamja ludziej” (pier. Jan Čykvin). “Maja viernaja mova”, “Zadača”, “Nia tak”, “Dar”, “Pryznańnie” (pier. Ju.Bušlakoŭ, A.Chadanovič). “Tak mała” (pier. Aleś Razanaŭ). “Lekcyja bijalohii” (pier. Ju.Bušlakoŭ) // Krynica, №7(33), 1997.
5. “Prydarožny sabačka” (pier. Ju.Bušlakoŭ) // “NN”, №9(130), 17 traŭnia 1999 h.
6. “Dastajeŭski i Sartr” (pier. A.Chadanovič) // ARCHE, №1, 2000.
7. Česłaŭ Miłaš “Skuty rozum” (pier. Ju.Łaŭryk, Ź.Dziadzienka). Miensk—Vilnia: “Frahmenty—Vilenski klub”, 2000.