Kultura

«Halijafy» i Arche voźmuć udzieł u Minskaj knižnaj vystavie, «Łohvinava» nie budzie

Adkryćcio Mižnarodnaj knižnaj vystavy adbudziecca 10 lutaha a 12-j hadzinie.

XXIII Minskaja mižnarodnaja knižnaja vystava-kirmaš projdzie z 10 pa 14 lutaha ŭ paviljonie «Biełekspa». U joj voźmuć udzieł dziaržaŭnyja vydaviectvy i niekatoryja niezaležnyja, taksama svaje stendy vystaviać ambasady. Udzieł u joj niatanny. Dla vydaŭca adzin kvadratny mietr kaštuje 100 jeŭra. 

«Halijafy» arandujuć pad knižnyja navinki čatyry kvadraty za 400 jeŭra. Heta jak 36 knih nobieleŭskaj łaŭreatki Śviatłany Aleksijevič «Čas sekand-chend».

«My sioleta vyrašyli nie rabić niejkuju prahramu na stendzie, tam naohuł niazručna, tym bolš u nas ciapier jość svaja placoŭka ŭ Trajeckim pradmieści. My prosta pradstavim svaje navinki, moža, toje, što vychodziła raniej. Heta knihi Alhierda Bachareviča «Biełaja mucha — zabojca mužčyn», Juryja Stankieviča «Paŭnočny viecier dla śpiełych pładoŭ», Siarhieja Abłamiejki «Dom litaratara» dy inšyja», — raskazvaje dyrektar «Halijafaŭ» Źmicier Višnioŭ.

Ź ciažkaściami padčas rehistracyi na vystavie «Halijafy» nie sutyknulisia. 

Kniharni «Łohvinaŭ» na vystavie, jak i letaś, nie budzie. Letaś im prosta admovili va ŭdziele, a sioleta jany zajaŭki navat nie padavali.

«My prosta nie padavali zajaŭki na ŭdzieł, bo ŭžo try hady nas nie rehistravali biez usialakich tłumačeńniaŭ», — kaža art-dyrektar kniharni «Łohvinaŭ» Pavieł Kaściukievič.

Ścipły stend na dva kvadratnyja mietry sioleta budzie ŭ časopisa «Arche». Vydaŭcy taksama nie buduć ładzić kulturnaj prahramy — tolki knižnyja navinki.

«U nas buduć usie apošnija navinki, budzie apošniaja naša kniha na ruskaj movie, pryśviečanaja abaronie Bresckaj krepaści ŭ červieni 1941 hoda, jana całkam zasnavanaja na niamieckich krynicach, aryhinalnych dakumientach i ŭspaminach», — raskazvaje hałoŭny redaktar «Arche» Valer Bułhakaŭ.

Dva kvadraty na vystavie zojmie vydaviectva «Technałohija». Abiacajuć konkursy i viktaryny z padarunkami, a taksama navinku — «Etnaastranomiju» Cimafieja Avilina.

«Heta adna z najlepšych knih hoda ŭ našym vydaviectvie i pieršaja kniha ŭ hetaj tematycy. Jašče novaja kniha Alesia Zajki», — dzielacca płanami ŭ vydaviectvie.

Tradycyjna svaje stendy na vystavie pradstaviać i ambasady. U minułym hodzie najbolš papularnym u padletkaŭ staŭ stend amierykanskaha pasolstva dziakujučy interaktyŭnym hulniam. Sioleta dypłamaty znoŭ pradstaviać raźvivalnyja hulni, a taksama kamandnyja viktaryny na temu vynachodnictva.

Adkryćcio Mižnarodnaj knižnaj vystavy adbudziecca 10 lutaha a 12-j hadzinie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami15

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami

Usie naviny →
Usie naviny

Maksim Znak vypuściŭ klip pra sistemu i jaje vinciki2

«Niekalki strełaŭ ź blizkaj adlehłaści i adzin — kab dabić». Polskaja palicyja šukaje zabojcu mastaka Siamiona Skrapieckaha4

Paźniak prezientavaŭ knihu «Vilenščyna lubimaja i pryŭkrasnaja». Tam jość navat vieršy pa-francuzsku10

Mužčyna, jakoha piaty dzień šukajuć pad Połackam, — viadomy minski doktar

Jakija karykatury na Łukašenku rabiŭ zabity ŭ Polščy rasijski mastak25

60‑hadovuju strachaŭščycu z Homiela asudzili za Hajuna

«Moža, pryviedziacie ciahniki ŭ paradak?» Biełarusy skardziacca na pałomki «Štadleraŭ» paśla ich viartańnia na maršruty5

Biełarus hod nie karystajecca šampuniem — i zadavoleny svaimi vałasami22

Viaskoviec pradaŭ kania i zrabiŭ sielskahaspadarčuju techniku z rovara2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami15

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić