«Prosta chočuć być Maskvoj. Biessensoŭna, niepraduktyŭna, nieabhruntavana». Minčuki spračajucca nakont budaŭnictva kalcavoj linii mietro
-
01.05.2026Filipp, dzie tam pra ekspertaŭ napisana? U zahałoŭku tvaja lubimaja maskva, ty i padaŭsia na aŭtamacie jaje abaraniać)))
-
01.05.2026Filipp, tam usie babki, dziadźki i ciotki, jakija raniej la padjezdaŭ siadzieli i jazykami časali, sabralisia.
A ciapier pra ich niekampietentnuju bałbatniu navat artykuły ŭ śmi robiać. Prahres! 21 viek! -
01.05.2026Filipp, kak iźviestno, Minsk postrojen po schiemie radialnoj zastrojki. Kolcievaja linija mietro možiet ispolzovaťsia dla oborony horoda v vojennoje vriemia, dla raźmieŝienija i bystroj, skrytnoj pieriebroski vojsk na opasnyje učastki.
-
01.05.2026[Red. vydalena]
-
01.05.2026Bielarus forever, Nu kaniešnie, heta ž Ja, štodnia pišu artykuły pra Maskvu i Pucina, a nie redaktura NN.
-
01.05.2026Maksim Dizajnier, čym maskva lepiej za Miensk?
-
01.05.2026Baradzied, z kim vajavać budziem?
-
01.05.2026Jany chočuć lohka kraści hrošy z vašych padatkaŭ na budovie miehaprajektaŭ, bo miehaprajekty dazvalajuć heta lahčej zrabić.
-
01.05.2026Indrid Cold, łohika padkazvaje, što uskryć asfalt pad kalcavoj darohaj i ekskavataram prakapać jamu i tudy pakłaści relsy, a źvierchu pakłaści bietonnuju plitu i zaasfaltavać darohu nazad, našmat tańniej, čym prakładvać tunel pad damami, zavodami i asabliva rekami.
Nu i pra razhruzku pierasadačnych stancyj pračytajcie, čałaviek dastupna patłumačyŭ, čamu ich treba razhružać. -
01.05.2026Łohika, tak, zhodny. Ale hałoŭnaja meta - skraści hrošy jak maha chutčej.
-
01.05.2026Łohika, łahičniej uvohule nie ŭskryvać asfalt, a adstupić 50 mietraŭ i prakapać.
Jašče bolš łahična nie kapać, a prakłaści relsy na ziamli paralelna kalcavoj.
Heta budzie ŭ 50 razoŭ tańniej, čym pad horadam kapać. Ale ci patrebna ludziam jeździć z Uručča ŭ Malinaŭku ci Kamiennuju Horku? Tolki vyvučeńnie patokaŭ pakaža. -
01.05.2026[Red. vydalena]
-
01.05.2026[Red. vydalena]
-
01.05.2026Jość try typy kropak kancentracyi ludziej i infrastruktury u horadzie:
1.Centralnaja častka.
2.Spalnyja rajony
3.Industryjalnyja zony ź vialikaj kolkaściu pracoŭnych miescaŭ
I adnosna novym typam dla postsavieckich miehapolisaŭ źjaŭlajucca
4.Transpartnyja chaby, vielmi raspaŭsiudžanyja ŭ Kitaje i ŭžo ŭ Maskvie.
Pad čas prajektavańnia pieršaj linii mietro typ 4 amal što całkam ihnaravaŭsia, praz što maskoŭski aŭtavakzał apynuŭsia zacisnutym ŭ niazručnym miedźviažynym kucie biez ułasnaj stancyi mietro i ŭ vyniku byŭ źniesieny. Ale ž hałoŭnaj prablemaj mietro ŭ Miensku źjaŭlajecca nie jaho radyjalnaja schiema, a toje, što druhaja linija mietro skryžavałasia ź pieršaj nie praz naturalny transpartny chab - čyhunačny vakzał i aŭtavakzał Centralny, a praz całkam nieprydatnuju dla hetaha stancyju Kastryčnickaja. Bo ŭ tym rajonie niama ani vialikaj kolkaści nasielnictva, ani bujnych pradpryjemstvaŭ, ani kančatkovych stancyj naziemnaha transpartu. Heta skaraciła praciahłaść druhoj linii, ale prymusiła pabudavać nikomu nie patrebnuju i zanadta addalenuju ad nasyčanaha transpartam Partyzanskaha praśpiektu stancyju Pieršamajskaja. Stancyja Praletarskaja praz absłuhoŭvańnie stancyi Miensk-Uschodni apynułasia značna bolš udałym rašeńniem, ale nichto nie zdahadaŭsia źviazać jaje z Partyzanskim praśpiektam, jaki na momant jaje budavańnia źjaŭlaŭsia druhoj tranpartnaj arteryjaj Miensku. U jakaści mylicy ŭ centry Kastryčnickaj byŭ pabudavany vielmi niaŭdały leśvičny pierachod na Kupałaŭskuju, jaki staŭ pieraškodaj dla ruchu i pasadki/vysadki na Kastryčnickaj. I navat para eskałataraŭ nie vyrašaje hetu prablemu. Varta było pravieści druhuju liniju mietro ad Niamihi prama da vakzału, a adtul da Mienska-Uschodniaha, jaki treba było złučyć z Partyzanskim praśpiektam čymści kštałtu travałatara, prykład jakoha narešcie byŭ pabudavany miž Vakzalnaj i Płoščaj Lenina ( sic! ). -
02.05.2026[Red. vydalena]
-
02.05.2026Jeśli jesť prostoj otviet nie nužno iskať słožnyje. Ohraničienije stroitielstva do 300 mietrov, stroitielstvo 4 oj linii MIETRO i vantovyj most V DROZDACH imiejut obŝij znamienatiel. I imia jemu SIEVIERNYJ BIERIEH.
Ja tak razumieju, tam usie ekśpierty- urbanisty?