Jozef Mienhiele. Šviejcaryja adkryvaje sakretnyja fajły pra «Anioła śmierci» Aŭšvica
-
17.05.2026., V SSSR tožie skryvali, KTO sžihał i ubivał biełorusov v Chatyni i mnohich druhich dierievień BSSR.
-
17.05.2026., cikava, a kali archivy Kurapat buduć adkryty ? i kali drapiežnaja imieryja adkryje archivy ? što chavajem maskva ?
-
18.05.2026hłavryba, i kto-žie eto był? Možiet pro nacionalnyj sostav 118-ho batalona šucmanšafta i jeho komandirov prośvietitie? Ili istoriju jeho formirovanija? Ili "Budźma polakami" nasmotrieliś?
-
18.05.2026Lubitielu istorii, Chatyń spalili niamieckija nacysty i savieckija kałabaracyjanisty z 118-ha bataljona šucmanšaftu, jaki byŭ sfarmiravany ŭ Kijevie. Pavodle archiŭnych danych, kala 80–85% asabovaha składu bataljona składali etničnyja ŭkraincy (jak dobraachvotniki-nacyjanalisty, tak i miascovyja žychary dy pałonnyja), a astatnija 15–20% byli pradstaŭnikami inšych nacyjanalnaściej SSSR, pieravažna ruskimi i biełarusami ź liku byłych vajennapałonnych, jakija pajšli na supracoŭnictva z voraham. U karnaj apieracyi taksama ŭdzielničaŭ asablivy bataljon SS Dzirlevanhiera. Pry hetym niama nijakich histaryčnych i dakumientalnych paćviardžeńniaŭ tapanimičnaj ci arhanizacyjnaj suviazi pamiž trahiedyjaj biełaruskaj Chatyni (1943 h.) i rasstrełam polskich aficeraŭ u rasijskaj Katyni (1940 h.). A dziejnaść sučasnych psievdakulturnych płatform nakštałt "Budźma", finansavanych z zamiežnych fondaŭ, vyklikaje abhruntavanuju krytyku za palityzacyju historyi.
-
17.05.2026[Red. vydalena]
-
17.05.2026A skolko takich vot mienhielej živut
i proćvietajut u kirpiča Valeta, kak i ono samo,
poka dron životvoriaŝij nie priletit v trieuholnuju
makitru !!! -
18.05.2026bosed, a skolko takich prijutiła Jevropa, no eto koniečno žie druhoje.
-
17.05.2026Šviejcaryja - absalutny čempijon pa kryvadušnaści jak na ŭzroŭni dziaržavy, tak i na ŭzroŭni zvyčajnych ludziej (katoryja hetuju svaju dziaržavu abiacajuć i padtrymlivajuć). Kraina padniała svaju ekanomiku za rachunak hrošaŭ sotniaŭ tysiačaŭ zabitych jaŭrejaŭ, a taksama kryvavych hrošaŭ proćmy złačyncaŭ i ludažeraŭ z usiaho śvietu. I hanaracca svaim "ciažkaj pracaj dasiahnutym" dabrabytam.
-
17.05.2026*abirajuć
-
17.05.2026Nu, Maskoŭcaŭ i ich słužak nie chvaluje ich hienacydny a šviejcarskija hrošy chvalujuć, čamu tady vaša Kabieva z 2 pucinskimi dziećmi ŭ šviejcaryi ?
-
17.05.2026Oświęncim Aśviencim, u rasiejskaj niama miakkaha c, a my majem, navošta z polskaj pieradavać na rasiejski kapył?
-
18.05.2026Pryšpilna, što imia ŭ Mienhiela było samaje, što nia jo, kašernaje, jaŭrejskaje. A sam jon byŭ vypadkova nie... ?! Pry tym z hetkaj lohkaściu zabivaŭ takich ža Iosyfaŭ i Juzikaŭ.
U temu ŭzhadvajecca pokazka. Miuller i Šcirlic dosyć nastohramilisia, i pieršy pytajecca ŭ druhoha:
– Šcirlic, a Vy nie jaŭreŭ?
– Nie, ja ruski! – hanarysta adkazvaje pjany Šcirlic.
– A ja niamiecki, — pryznajecca Miuller.
Ale hetkaja źniavaha Hitleram jaŭrejaŭ – vielmi dla mianie niaŭciamnaje j, jak bačna, žach-žachoŭnaje dzikunstva.
U demakratyjach jość chacia b ciažki puć raskryćcia praz sudy, žurnalistyku i hramadskija kampanii. U nas (aŭtakratyja - sučasny tatalitaryzm) i taho niama.