Kamientary da artykuła

Biełarusy nikoli nie žyli tak bahata, jak ciapier. Ale jość važny niuans

  • Zarobki
    04.06.2026
    Kali mient atrymlivaje 8 000, a kałhaśnik 890, to vymiarać siareni zarobak nielha.
  • Ale ale
    04.06.2026
    Tak, i hety trend byŭ viadomy jašče ŭ 15 hod tamu.
    Što tak, narodu krychu pierpadaje ad usioj tranzitnaj i naftahazavaj hulni ŭ sajuz.
    Ale susiedzi ŭ hety čas madernizujuć realny siektar i budujuć novyja industryi.
    Praz toje vy nikoli nie budziecie žyć za kalučym płotam manapalizacyi źniešniaha handlu praviačymi kłanami sajuzu hetak ža dobra, jak krainy, što intehravalisia ŭ suśvietnuju ekanomiku.

    Mienavita tamu ŭ RB da 20-ha hoda byŭ fienamien ajcišnikaŭ, jak hłabalizavanaj industryi, što žyvie značna lepiej usich astatnich. U Polščach i Ispanijach jany raptam zrazumieli, što taki ž siaredni kłas, jak inšyja prafiesijnyja pracaŭniki.
  • Bundesčieł
    04.06.2026
    "Kołchoznyje prikorytniki tak nikohda chorošo nie žili" - zahołovok staťji. Połnosťju sohłasien.
  • utočnienije
    04.06.2026
    Ekonomist nie ukazał hłavnuju pričinu rosta zarpłat, eto, sozdannyj navies łukašienkom iz činovnikov, siłovikov i ostalnych parazitov, u kotorych, sriedniaja zarpłata v 2-3 raza vyšie, sriedniej zarpłaty tiech, kto proizvodit riealnyj produkt, a nie zanimajetsia jeho raspriedielenijem i raspriedielenijem finansovych potokov i sriedstv.
    Etot navies, primierno, 25% zaniatych v ekonomikie, no on požirajet 70% vsiech dochodov i biudžietov i imiejet zarpłaty v 2-3 raza vyšie sriedniej zarpłaty sozdajuŝieho riealnyj produkt. Poetomu i sriedniaja, po stranie vysokaja, otbrośtie eti, 25% i kartina połučitsia piečalnaja.
    Prosto, eti, 25% pozvolajut sochraniať i konsiervirovať, diehradirujuŝuju i razłahajuŝujusia sistiemu vłasti łukašienko v nieiźmiennom vidie, poetomu imiejut vysokije "zarpłaty".
  • Tak jaho
    05.06.2026
    utočnienije, sapraŭdy, zamiest razvažańniaŭ pra siarednija pa krainie varta pryvieści adnu dyjahrammu ci tablicu: stolki ta adsotkaŭ atrymlivaje da 500 rub, stolki ta ad 500 da 1000 rub, i hetak dalej.
    Ci pryvieści siarednija pa prafiesijach: stolki ta ŭ siarednim atrymlivaje milicyjanier, stolki ta nastaŭnik, stolki ta doktar u pieraliku na adnu staŭku, i hetak dalej.
  • Žan Žak Pratt
    04.06.2026
    zamoúleny artykuł 🌑
  • Indrid Cold
    04.06.2026
    Jak praviła, paśla takoha rostu idzie devalvacyja jak u 2009-2011, 2014-2017. Tamu bankiet chutka skončycca
  • cykada
    04.06.2026
    Indrid Cold, k sožaleniju, poka tołstyj sochniet, chudoj sdochniet. Pro bałłast iz armii prikorytnych siłovikov i činovnikov i hovoriť niečieho. Vied́ vsie kak na ładoni
  • Aščuščenija ni cie
    04.06.2026
    Hej, ekanamist i žurnalist, jaki braŭ intervju, a dzie ličby paraŭnańnia zarobkaŭ z ulikam PPP u Polščy, Litvie, i Biełarusi? Bo paraŭnoŭvajuć suparaŭnalnyja ličby (apples to apples) i apieryrujuć dadzienymi, a nie pustymi słovami ci hučnymi zahałoŭkami.
  • Vavan
    04.06.2026
    Nakoniec to sbyliś miečty narodnyje i biełarusy stali połučať riehionalnuju rośsijskuju zarpłatu.... Po suti stav jeŝio odnim "subjektom" RF....
  • Tyhr Tyhroŭski
    04.06.2026
    Prosty prykład: košt jajkaŭ u Bałtyi - 3 jeŭra, košt paliva - 2 jeŭra, źniać žytło - 600 jeŭra +200 kamunałka. Biełaruś: u Hrodnie raźmiali za hadziny novabud nie samaha dobraha ŭzroŭniu.
    Što moža paraić taki "ekanamist", jaki ŭsio žyćcio pracavaŭ na hrantavych pražektach?
  • Leŭ Ilvoŭski
    04.06.2026
    Tyhr Tyhroŭski, tak artykuł piša čornym pa biełamu, što biełaruski stali bahaciej, čym ty čytaješ? Ale varta razumieć jakija mienavita stali bahaciej, voś tyja na kvaterki i zapasajuć
  • Myš Myšynckaja
    04.06.2026
    Tyhr Tyhroŭski,


    Niejak biełaruskija banki prapanoŭvali klijentam inviestycyi tam u akcyi - u vyniku ad pačatku vajny ŭsie srodki zamarozili niedzie tam u Anhlii i Bielhii.

    U RB niama kudy inviestavać hrošy, jak u bieton. Tamu i tyja 10% u jakich jość hrošy, i ŭsie astatnija 90% adrazu biahuć kuplać novy bieton.

    U toj ža Polščy mahčyma rabić što chočaš, dzie chočaš na śviecie, i adnoje košty žytła ŭ Varšavie, Krakavie i Trujmiaście durnyja (tyja ž 2-3 miesiačnyja zarobki za mietr). Bo ludzi nie źmianiajucca hetak chutka, jak ich dachody. I paśpiachovy hajduk, i vybitnaja instahramščca pavinny mieć kvateru ŭ stalicy, niamieckaje aŭto i kaścium z adlivam.
  • babrujčanin
    04.06.2026
    Paraŭnovyvać zarobak a taksama košt žylja kamunałki lekaŭ charčej
    Jak ni ličy i tam " haŭ..o i tut nasrata" ,iak raźvity sacyjaliźm tak i sučasny kapitalizḿ
    Dalar tańnieje jak " saŭdepaŭski draŭlany"
    15 hod tamu 100$ jašče hrošy i zarabić praściej a zaraz ...
  • Piton
    04.06.2026
    no tiema nie raskryta - počiemu sriednij biełarus stał vdruh "zarabatyvať" počti v dva raza bolšie čiem v 20-m analitik nie pojaśnił.. budto vdruh našłoś čto-to takoje čto tak stało nužno vsiem i dieńhi v stranu potiekli spłošnym potokom.. i na um prichodit tolko odno - vojna.. no čto budiet dalšie, analitik, kohda ona zakončitsia i zakončitsia poražienije rabsii?
  • babrujčanin
    04.06.2026
    Piton
    Da 1 śvietavoj 2 śvietavoj Štaty była vialikaj ..riehianalnaj dziaržavaj dzieści daaaaleka za viajaiajalikim akijanam ...na vojnach zarabiła i zarablaje
    Zaraz nipasredna " ni uciahnucca" u hetuju " sprečku susuuudziej " ...
    PS ni treba mnie štampy prapahandy ź dźvuch bakoŭ
    Na čym baku Praŭda ŭsie zrazumieła było i u 2014 hodzie
  • Kanapavy ekanamist
    04.06.2026
    Dastatkova praŭdzivy i abjektyŭny artykuł. U savieckija časy dabrabyt unutry SSSR amal uvieś čas taksama ros. Naturalna, što ŭ va ŭmoŭnym 1955-m ludzi žyli našmat horš, čym va ŭmoŭnym 1975-m, ci 1980-m, ale rost dabrabytu ŭ tych ža Štatach ci krainach Zachodniaj Jeŭropy za toj samy pieryjad byŭ nieparaŭnalna bolšym, tamu navat z ulikam realnaha rostu ŭ SSSR, adstavańnie ad raźvitych krain tolki pavialičvałasia. Ciapier my maje prykładna tuju samuju situacyju
  • Piton
    04.06.2026
    Kanapavy ekanamist, nie otkryli by nieftiedołłary v 75-m tak by i sidieli v 50-ch nu možiet byť dokovylali by za sčiet końjuktury do urovnia načała 00-ch k tiepieriešniemu momientu.. pieried načałom pieriestrojki VVP SSSR sostavlał ažno ciełych 3% no etoho było niedostatočno čtoby "dohnať i pieriehnať amieryku" i poetomu Horbačiev jeŝie do Pieriestrojki objavił čto? pravilno.. Uskorienije.. no tak uskoriliś čto podkosiło i potriebovałaś eta samaja Pieriestrojka kotoraja sobstvienno i uhrobiła płanovuju ekonomiku okončatielno (napomniu čto hospłan v SSSR był zakonom). tak čto nievierno analizirujet analitiku analitik.. čtoby ty riealno počuvstvovał na siebie effiekt ot rosta VVP na riealnoj zarpłatie i urovnie žiźni nado rost VVP značitielno bolšie čiem "kala nula" i na protiažienii dołhoho vriemieni.. a tut ponapiečatali dienieh, porazdovali potierbitielskich krieditov - poddieržali vnutrieńnij spros..
  • Politziek
    04.06.2026
    Procientov 30 połučajet zarpłaty do 1000,ieŝio 20 do 1500,eto riealnyj fakt,poetomu vsie eto połniejšij bried,połovina ludiej jele svodit koncy s koncami,na hrani vyživanija!
  • Riealii
    04.06.2026
    V upor nie vižu nikakoho błahopołučija. Cieny v Biełarusi užie kak v SŠA. Kak na produkty tak i za kvadratnyj mietr. Da i voźnikajet oŝuŝienije čto vsie eto užie nie raz było v nulevyje i diesiatyje. I Sinhapurskoho čuda snova nie połučiťsia.
  • Lapa
    04.06.2026
    Riealii, nu jeśli cieny v Biełarusi kak v SŠA na produkty i za kv.mietr, a dochody u biełarusov v razy mieńšie, značit sootiečiestvieńniki ili kradut, ili skryvajut levyje zarabotki ot nałohoobłožienija.
    Po-druhomu eta arifmietika nie schoditsia
  • Fortune
    04.06.2026
    A skolka hpzavych plit my praiźvieli ?
    Bolšie čem u 1913 hadu u 235 000 raz !
    Skolka ziarna sabrali na Celinie i radam ?
    Skolka kałbasy , ponimaješ , kapčonaj i doktarskaj zjeli za eta vremia ?
    A zhuščonki rahačoúskaj ?
    Skolka mietraú tkani i naskoú adrapartavali u stalicu našaj rodziny ?
    Ja vas sprašyvaju !
  • Bhh
    04.06.2026
    Ajajaj, a davajcie paraunajem s supier-bohatymi polakami i popłačiem. Ekonomist-analitik let 20 nie był na rodinie, a vsie analizirujet. V krupnych horodach minimum połovina vsieho cashflow tupo v tieni i nie idiet ni v kakuju statistiku. Ludi raza v 2 bolšie zarabatyvajut, čiem eti śmiešnyje cifiŕki.
  • Valenty
    04.06.2026
    Bhh, i my navat paimionna viedajem hetych ludziej.
  • Bhh
    04.06.2026
    Valenty, miłłonov 5 ludiej znaješ poimienno? Zaviduju.
  • Ściapan
    04.06.2026
    A čamu ceny nie pryviali dla paraŭnańnia? Moža tamu, čto ekśpierty nie žyvuć ŭ Biełarusi i tolki tyja, chto žyvie ŭ Biełarusi viedajuć nakolki im stała žyć "zamožna"? Ceny vyraśli na 100-200-300% u dalarach! ŭ paraŭnańni z 2020 hodam. Miasa tannaje 15 rubloŭ, kiłbasa syravialenaja 40 rublej za kiło, tanny syr 20-25 r. Jabłyki 5-6 rub za kiło, a što tam jeści tyja try jabłyki. Navat harełka u 20-m była 6-7 rubloŭ, a siońnia 12, cyharety byli 1,50, a siońnia 4,50. Pra leki maŭču, tam rost na 200-300%. Žyćcio stała daražejšaje mienavita ŭ dalarach i siońnia taja 1000$, jak 6 hadoŭ tamu 500. Tamu i rost cen na žyllo ŭ dalarach. Niaŭžo ekanamist nia viedaje, jak na praciahu 6 hadoŭ Nacbank strymlivaŭ kurs dalara roznymi zabaronami i limitami pa apajeracyjam na rachunkach i kartkach? U vyniku ceny ŭsio adno vyraśli, tamu što hrošy nie zarabotanyja, a napiačiačatanyja, adsiul dzikaja inflacyja niahledziačy na kurs dalara, što davoli unikalna. Zarobki padniali najpierš viertykali (ideołah ŭ Breście 5500, čamu ž nie žyć, dy jačše kali były siłavik z pensijaj 2 tysiači, itaho 7,5 tysiač na miesiac) i siłavikam. 80% praletaryja atrymlivaje ŭ siarednim 1300-1500, dla luboha biełaruskaha rajona 2 tysiači, heta vielmi kazyrnaje miesca. Eto kali kazać pra rabočych. Nu a viertykal, siłaviki, roznyje sudździ, prakurory, prapahandysty, tyja da, im stała žyć dobra. I jašče, dla ekanamista. Kredytnaja zapazyčannaś nasielnictva pa spažievieckim kredytam dasiahnuła 11,5 millijardaŭ rubloŭ, jačše 18 millijardaŭ, heta ipateka. Ŭ pieryjad 2020 - 2024 kriedyty byli ŭ dyapazonie 5 - 5,9 millijardaŭ, a za 2025 skačok da 11,5 miłljardaŭ, ŭ dva razy. Heta ad dobraha žycia biełaruy masava pabiehli ŭ kredyty?
  • Vo heta vo
    04.06.2026
    Na śvinafiermach taksama dobra kormiać, ale jość niuans - na miasa.
  • Gorliwy Litwin
    04.06.2026
    Nu voś, łukašenačka z krasaŭcami dakazaŭ, što mienavita jany, adłupcavaŭšy i razahnaŭšy nabrydź i mankurtoŭ, zabiaśpiečyli Ščyramu Sialanskamu Etnasu Mir i Dabrabyt. Ciapieraka Epocha łukašenački na stahodździ napierad zastaniecca ŭ pamiaci Etnasu jak Załaty Viek Biełaj Rusi.
  • babrujčanin
    04.06.2026
    Dzieści 7 hadoŭ tamu kali vaŕjat bašyturkmien pažadał zahasić vułkan " voka dźjabła" kamientavał
    Tam u Turkmienistanie im ni treba vialikaja kolkaść narota 100 t kačać haz 100 t achovy 100 absłuhi tamu i nas.ć na dabrabyt astatnich
    Zaraz padobnaje čuju u kancepcyi piiižonaŭ " technafašykaŭ" ad ińšych ekśpieriemientataraŭ naščadkaŭ ..prieabraženskaha bromientala
    Hetym i nad Šarykam zdiekvacca ni patrebna adrazu da " usypałki"
    Eksprapryjacyja u mašenikaŭ ad markecinha dełoviepieraŭ śpiekulantaŭ pavietram rastaŭščykoŭ k hetamu pryjdzie ..
    100 hadoŭ tamu žach ad uzdyma praletaryjata hiehiemona zabyłsia))) nahadajut ińšyja )))
    Kali ni zrazumiejut Dzialicca patrebna ci płaciť hodna
  • Gorliwy Litwin
    04.06.2026
    babrujčanin, hłabalna pahadžusia. Ale ž na Biełaj to Rusi ž niakiepska płociać ciapieraka, pavodle čakańniaŭ Etnasu. Mienavita tamu što zachavali Mir Stabilnaść i aryjentacyju na bratniuju Vialikuju Ruś. Tamu Krasaŭcam niama čaho chvalavacca za svaju mudruju ŭładu.

    Niebalšeńkaja cenačka za henyja Mir i Dabrabyt heta łupcavańni j katavańni jakija daviałosia zaznać maksimum 5% Etnasu. I toje, jany vyjavilisia čužyncami bo nie chacieli Etnasu jahonaha ciapierašniaha Ščaściejka. Budzia im viečny ŭrok.
  • ...
    04.06.2026
    A čio tam s miedianoj?
  • Nikohda nie žili tak dobra
    04.06.2026
    Cieny vyšie čiem v Jevropie)))))
  • 1
    04.06.2026
    Raniej my žyli bahata,
    Nu a chutka budzie raj,
    Usio tamu, što padrastaje
    Łukašenka Mikałaj
  • Litvin
    04.06.2026
    Ja nie pradam svabodu i śviadomaść ni za zarpłatu ni za čyściniu vulic ni za palityčny kapitał. Žyćcio biez svabody - ništo.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić