9 vieraśnia 2010 hoda, aVystava adbudziecca ŭ vystavačnaj halerei Videacentra TC «Stalica» (pł. Niezaležnaści, nižni ŭzrovień).18-j hadzinie Polski Instytut u Minsku sumiesna z Narodnym fotakłubam «Minsk» zaprašajuć na adkryćcio piersanalnaj fotavystavy Ježy Fiedaroviča (Biełastok, Polšča) «U krainie ŭzychodziačaha sonca».
Vystava z nahody
Dla Ježy Fiedaroviča jak pryroda, tak i ludzi stanoviaca nievyčarpalnaj krynicaj natchnieńnia. Svaimi pracami jon pakazvaje, što pryhažość pryrody akružaje nas paŭsiul i z kožnaha boku, i kab jaje zaŭvažyć, nie treba niedzie daloka jechać. Niepaŭtaralnyja krajavidy mohuć być u addalenych kutkach śvietu, adnak nie vyklučana, što niešta taksama cudoŭnaje jość i pobač z nami. Treba tolki ŭvažliva hladzieć — umieć hladzieć. Adnak byvaje tak, što dla taho, kab heta zaŭvažyć, patrebien abjektyŭ fatohrafa. Śviet zachaplaje nas raznastajnaściu form. Niekatoryja vielmi prostyja, jak dźvie linii kryža, što pierasiakajucca. Inšyja — składanyja, časam hieamietryčnyja jak kropli vady, što spłyvajuć pa liściach travy, inšyja bolš nierehularnaj formy, jak suki dreŭ. Hetyja, zdavałasia b, banalnyja drobiazi, razam stvarajuć niepaŭtaralny ŭzor. Dziakujučy nievialikaj kolkaści śviatła jany stanoviacca pryvabnymi. Źjaŭlajucca detali, struktura stanovicca prykmietnaj. Koler pačynaje padkreślivać ich indyvidualnaść. Źjaŭlajecca čakany nastroj. Robiačy kolki krokaŭ napierad ci ŭbok, sychodziačy ŭniz, mastak moža advolna spałučyć i aśviatlić vybranyja elemienty. Siarod takoj kolkaść vialikich i małych rečaŭ mastak zaŭvažaje daskanałaść struktury, jakoj źjaŭlajecca pryroda. Kab uviekaviečyć hetuju častku śvietu nazaŭsiody, jon naciskaje zatvor fotaaparata i paddaje materyjał šmathadzinnaj apracoŭcy. Z časam jamu ŭdajecca stvaryć hety adziny, niepaŭtaralny śviet. Heta pakazvajuć pracy Fiedaroviča, zmušajučy patencyjalnaha adrasata zadumacca nad faktam, ci dastatkova jon spaznaŭ akružajučuju jaho realnaść, ci zdolny jon jašče adčuć radaść, zaŭvažyć pryhožaje ŭ našym śviecie, ci jon zaŭvažaje ich tolki tady, kali jany simvalična pakazany tvorcaj.
Mastak stvaraje tvor mastactva zhodna sa svaimi namierami, i adzin ź ich — pakazać pryhožaje. Realizujučy hety namier, hetuju tvorčuju kancepcyju pa svajoj zadumie, jon karystajecca vybranym materyjałam i svojeasablivymi srodkami vyražeńnia, kab pieradać svaje emocyi, bunt, adkryć svaju indyvidualnaść. Prymianiajučy aznačanyja tvorčyja stratehii, u svajoj zadumie jon choča stvaryć svoj śviet, niepaŭtaralny, charakterny, unikalny, jaki niemahčyma padrabić, bo jon całkam vydumany. Vyjava, namalavanaja śviatłom na śviatłoadčuvalnym materyjale, z dapamohaj peŭnych instrumientaŭ źjaŭlajecca adzina punktam vyjścia dla kožnaj fatahrafii. Kaštoŭny tvor mastactva paŭstaje tolki tady, kali tvorca śviadoma karystajecca hetym miedyumam. Jon śviadoma vykonvaje takija, a nie inšyja dziejańni, a značyć uśviedamlaje toje, jakija emocyi choča vyrazić svaim tvorčym aktam. Fatohraf nie adlustroŭvaje peŭny kavałak rečaisnaści — choć časta stvarajecca takoje ŭražańnie — a pakazvaje nam svajo indyvidualnaje bačańnie hetaha śvietu. Nasyčaje vyjavu zychodnymi značeńniami, šmat dahavorvaje praź simvały, nie apisvaje, ale ŭstupaje ŭ dyjałoh. Mahčymaść pahladzieć na ŭsiu tvorčaść mastaka całkam u dadzienym vypadku dazvalaje vyjavić ahulny elemient u absalutna roznych tvorach, jak u ich tematycy, tak i vykarystanaj technicy. Tolki tady my možam zaŭvažyć estetyčnuju kaštoŭnaść dadzienaj tvorčaści i bližej paznajomicca z samim mastakom. Tolki pohlad na ŭsiu sukupnaść tvorčaści dazvalaje zaŭvažyć, jak farmiravałasia dadzienaja tvorčaja indyvidualnaść, jak źmianiałasia i pad upłyvam jakich faktaraŭ, a taksama jakim čynam heta adlustroŭvałasia ŭ vykarystanych matyvach. Tvorca raskryvajecca praz svaje tvory. Raznarodnaść jaho kancepcyj nie havoryć pra chaos ci niedachop prafiesijanalizmu. Bolšaść vykarystanych tvorčych stratehij paćviardžaje bahaty vopyt i adkrytaść śvietu.
(Izabeła Šymska, mahisterskaja praca «Tvorčyja stratehii Ježy Fiedaroviča», Univiersitet u Biełastoku — fiłałahičny fakultet, Instytut polskaj fiłałohii, Biełastok 2007 h.)
Pra aŭtara:
Ježy Fiedarovič naradziŭsia ŭ 1946 h. Nastaŭnik fiziki i techniki, fatohraf i instruktar pa fatahrafii, pravadziejny člen Tavarystva mastakoŭ «Fotakłub Respubliki Polšča». Dla jaho, jak jom sam śćviardžaje, fatahrafija źjaŭlajecca efiektyŭnym srodkam, mietadam i formaj u pracesie farmiravańnia i vychavańnia moładzi. Kožny hod, aprača dydaktyčnaj dziejnaści ŭ škole, jon arhanizoŭvaŭ dla moładzi vielmi mnoha fatahrafičnych plenieraŭ i vystaŭ. Jaho vučni taksama prymali ŭdzieł u najvažniejšych moładzievych fatahrafičnych mierapryjemstvach u krainie, atrymlivajučy tam hałoŭnyja ŭznaharody.
Kamientary