30 000 žycharoŭ evakuiravany z-za vyviaržeńnia vułkana, jaki «dramaŭ» apošnija čatyrysta hadoŭ. Miascovyja aviapieraloty zakryty, z-za słabaj bačnaści. Jak papiaredžvajuć navukoŭcy, situacyja moža pahoršycca — čym bolš vułkan «dramaŭ», tym macniej zvyčajna vyviarhajecca. I kolki pradoŭžycca vyviaržeńnie taksama nieviadoma. Apošni raz vułkan pračynaŭsia ŭ 1600 hodzie. Achviaraŭ u vułkana pakul dźvie — žančyna 64 hadoŭ (zadychnułasia) i mužčyna va ŭzroście 52 (pamior ad sardečnaha prystupa). Abodva paciarpieli ad vułkaničnaha pyłu. Ale ci ličyć, što sardečny prystup byŭ źviazany mienavita z vyviaržeńniem, uračy nie biarucca.
Vułkan znachodzicca na Sumatry. U 1883 hodzie na vyśpie la Sumatry adbyłosia vyviaržeńnie vułkana Krakataŭ, jaki źniščyŭ niekalki astravoŭ, a hrochat vyviaržeńnia byŭ čutny za čatyry tysiačy kiłamietraŭ. Na susiednich vyspach ad utvoranaha vyviaržeńniem cunami zahinuła 36 tysiač čałaviek, a 295 haradoŭ i viosak źniščana. U vułkaničnym płanie rehijon zastajecca adnym z samych niebiaśpiečnych u śviecie.
Kamientary