Hramadstva1010

Vystupiŭ na schodzie — atrymaj 10 sutak!

Supracoŭnika adździeła kultury Vałožynskaha rajvykankama aryštavali za vystup na pasiedžańni pa vyłučeńni delehataŭ na Usiebiełaruski schod.

Supracoŭnika adździeła kultury Vałožynskaha rajvykankama aryštavali za vystup na pasiedžańni pa vyłučeńni delehataŭ na Usiebiełaruski schod.

«Moj syn pryhoža śpiavaje. A ciapier, mabyć, palacić z pracy», — sa skruchaj havoryć Maryja Karaciuk. Jaje 28-hadovy syn Vital byŭ udzielnikam pasiedžańnia pa vyłučeńni delehataŭ na Usiebiełaruski schod. Pasiedžańnie prachodziła ŭ rajonnym Centry kultury 27 kastryčnika. Ciapier Vital adbyvaje 10-sutkavaje pakarańnie.

Na schod pryjšło kala 400 čałaviek. Spačatku vystupali imaviernyja delehaty, a naprykancy byŭ zapłanavany kancert. U im musiŭ udzielničać Vital, supracoŭnik adździeła kultury rajvykankama. Raskazvaje Maryja Ivanaŭna. Syn byŭ trochu vypiŭšy. Heta nibyta zaŭvažyŭ chtości z arhanizataraŭ kancertu i paprasiŭ chłopca syści sa sceny. Toj spuściŭsia ŭ zału.

A tut kiraŭnik rajvykankama pytaje, ci žadaje jašče chto z prysutnych vystupić. Vital i zachacieŭ. Sa sceny jon raskrytykavaŭ vystupoŭcaŭ, bolšaść ź jakich byli miascovyja čynoŭniki. Skazaŭ, što chopić, maŭlaŭ, užo pustoj bałbatni, nasłuchalisia. Tut jamu adklučyli mikrafon, a zatym vyvieli sa sceny i advieźli ŭ pastarunak.

«Jon taki cichi, taki spakojny, a tut niešta paviarnułasia ŭ hałavie. Jon ža tałkovy, ŭsio razumieje», — kaža Maryja Ivanaŭna. Pa jaje słovach, na vystup Vitala reahavali pa-roznamu: «Siadzieła ŭ zali babjo, to kryčali, što jon małajčyna, adzin praŭdu nie pabajaŭsia skazać».

Ź mierkavańniem, što na schod Vital Karaciuk pryjšoŭ niećviarozy, zhodnyja nie ŭsie. «Heta prydumali, kab było za što aryštavać», — kaža paet Aleś Pisaryk. Historyju pra Karaciuka jon pačuŭ ad siabroŭ, što byli na tym schodzie. Vyłučeńnie delehataŭ ad Vałožynščyny zdymali niekalki dziaržaŭnych telekanałaŭ.

Načalnik adździeła kultury rajvykankama Vikiencij Adamovič admoviŭsia kamientavać incydent z udziełam svajho padnačalenaha.

«Ja niasu za jaho piersanalnuju adkaznaść. Tamu heta musić mianie chvalavać u najpieršuju čarhu».

Maryna Tur, zahadčyca rajonnaha Centra kultury, dzie adbyŭsia schod, zajaviła, što ničoha nie viedaje pra zdareńnie.

«Što vy takoje kažacie, ja takoha nie čuła! U nas usio cudoŭna, usie mierapryjemstvy adbyvajucca na vysokim uzroŭni. I nijakich zdareńniaŭ u nas nie było».
Na pytańnie, jak jana ničoha nie viedaje, kali schod adbyvaŭsia ŭ Centry kultury, Maryna Fłaryjanaŭna zajaviła: «Toje, što vy kažacie, heta absurd. Ja vielmi śpiašajusia, u mianie šmat pracy — idu ŭ adpačynak». A potym i ŭvohule admoviłasia razmaŭlać, paŭtaryŭšy, što ŭ ich usio cudoŭna.

«NN» budzie sačyć za raźvićciom padziej u Vałožynie.

***

Chto pradstavić Vałožynščynu na Usiebiełaruskim schodzie

Jak adznačajecca na sajcie Vałožynskaha rajvykankama, 27 kastryčnika ŭ rajonnym Centry kultury adbyŭsia schod upaŭnavažanych, jakija prapanavali na čaćviorty Usiebiełaruski schod nastupnych kandydataŭ:

1. Navumovič Uładzimir Antonavič, 1955 h.n., vyšejšaja adukacyja, staršynia Vałožynskaha rajonnaha vykanaŭčaha kamiteta;

2. Siniakoŭ Uładzimir Jaŭciechavič, 1947h.n., vyšejšaja adukacyja, namieśnik staršyni Stałaj kamisii pa prablemach Čarnobylskaj katastrofy, ekałohii i pryrodakarystańnia parłamienta;

3. Krajko Valeryj Piatrovič, 1954 h.n., vyšejšaja adukacyja, staršynia Minskaha abłasnoha Suda;

4. Baruška Michaił Uładzimiravič, 1966 h.n., vyšejšaja adukacyja, kamandzir vajskovaj čaści 30695;

5. Zaleskaja Valancina Alaksandraŭna, 1962 h.n., vyšejšaja adukacyja, hałoŭny śpiecyjalist adździeła adukacyi Vałožynskaha rajvykankama;

6. Kniaževič Anton Edvardavič, 1956 h.n., siaredniaja adukacyja, kiroŭca aŭtobusa DUP «Aŭtamabilny park №14»;

7. Kananovič Hanna Michajłaŭna, 1981 h.n., vyšejšaja adukacyja, načalnik adździeła pa spravach moładzi Vałožynskaha rajvykankama, deputat Vałožynskaha rajonnaha Savieta deputataŭ XXVI sklikańnia;

8. Rusakievič Ryhor Mikałajevič, 1946 h.n., vyšejšaja adukacyja, staršynia Vałožynskaj rajonnaj arhanizacyi vieteranaŭ, vieteran vajny ŭ Aŭhanistanie;

9. Skrundź Jaŭhien Jaŭhienavič, 1956 h.n., vyšejšaja adukacyja, staršynia SVK «Piaršai-2003», deputat Minskaha abłasnoha Savieta deputataŭ.

10. Ščerbitaŭ Piotr Paŭłavič, 1953 h.n., vyšejšaja adukacyja, hałoŭny inžynier UP «VoAna-Ład».

Kamientary10

Ciapier čytajuć

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami15

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami

Usie naviny →
Usie naviny

Maksim Znak vypuściŭ klip pra sistemu i jaje vinciki2

«Niekalki strełaŭ ź blizkaj adlehłaści i adzin — kab dabić». Polskaja palicyja šukaje zabojcu mastaka Siamiona Skrapieckaha4

Paźniak prezientavaŭ knihu «Vilenščyna lubimaja i pryŭkrasnaja». Tam jość navat vieršy pa-francuzsku10

Mužčyna, jakoha piaty dzień šukajuć pad Połackam, — viadomy minski doktar

Jakija karykatury na Łukašenku rabiŭ zabity ŭ Polščy rasijski mastak25

60‑hadovuju strachaŭščycu z Homiela asudzili za Hajuna

«Moža, pryviedziacie ciahniki ŭ paradak?» Biełarusy skardziacca na pałomki «Štadleraŭ» paśla ich viartańnia na maršruty5

Biełarus hod nie karystajecca šampuniem — i zadavoleny svaimi vałasami22

Viaskoviec pradaŭ kania i zrabiŭ sielskahaspadarčuju techniku z rovara2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami15

U hadavinu śmierci Žanny Fryskie Dźmitryj Šepieleŭ raspavioŭ, čamu nie dazvalaje synu bačycca ź jaje svajakami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić