Łukašenka: Rasija mnohija pytańni vyrašyła, i heta nie adzin miljard dalaraŭ. Značyć, užo jość, što abaraniać
Biełaruś i Rasija źniali ŭsie vostryja ekanamičnyja i hramadska-palityčnyja pytańni.
Pra heta zajaviŭ siońnia kiraŭnik Biełarusi ŭ Bychavie, adkazvajučy na pytańni žurnalistaŭ.
«My stvaryli Adzinuju ekanamičnuju prastoru, dzie ŭsie roŭnyja, užo niama hetych vojnaŭ: ni małočnych, ni inšych. My majem vielizarny rynak: kala 170 młn čałaviek, pierš za ŭsio za košt Rasii, heta značyć źniatyja ŭsie ekanamičnyja i hramadska-palityčnyja pytańni, jakija byli ŭ nas z Rasijaj », - cytuje BiełTA kiraŭnika dziaržavy.
Łukašenka padkreśliŭ, što Biełaruś i Rasija buduć supracoŭničać pa ŭsich napramkach. Heta datyčyć i supracoŭnictva ŭ vajenna-techničnaj śfiery. «Zakrytych tem u nas niama ŭ vajenna-techničnaj halinie, u abaronie našych miežaŭ, i my z rasijcami budziem vybudoŭvać ahulnuju abaronnuju palityku, stratehiju, taktyku i na praktycy budziem heta ažyćciaŭlać».
Kiraŭnik dziaržavy nahadaŭ, što kali isnavali prablemnyja pytańni ŭ ekanamičnym supracoŭnictvie Biełarusi i Rasii, abmiarkoŭvaŭsia i kirunak abarony ahulnaj prastory. "Pamiatajecie, kali nam za 5 hadoŭ čatyry razy padvysili košty na haz, kali jany byli takimi, jak u Hiermanii, a to i vyšejšyja, pamiatajecie, jak z naftaj nam ciažka było, my ŭ Vieniesuełu jeździli? Ale paralelna išli kantakty z Rasijaj u ADKB. I tam zaŭsiody abmiarkoŭvałasia pytańnie, jak my budziem abaraniać našu ahulnuju prastoru», - skazaŭ prezident.
Jon adznačyŭ, što ŭ Sajuznaj dziaržavie ŭ Biełarusi i Rasii sumiesnaja hrupoŭka na zachodnim napramku. Pavodle jaho słovaŭ, pytańnie sumiesnych dziejańniaŭ i abarony tut taksama abmiarkoŭvałasia. «Tady ja i publična heta kazaŭ, i Pucinu, i Miadźviedzievu: tak, my hatovyja i sumiesnuju SPA zrabić, my da ŭsiaho hatovyja. Ale ja pavinien svaim ludziam rastłumačyć, što ž my budziem abaraniać, kali Rasija, brackaja blizkaja kraina, pradaje nam pa takich cenach toje, u čym my majem patrebu? Navošta nam siońnia napružvacca, kali my možam handlavać i tak?» - skazaŭ Łukašenka.
Pavodle jaho słovaŭ, ciapier situacyja źmianiłasia. «Pahladzicie, što adbyłosia ciapier. Ceny my majem prykładna $165-170 na haz, takich cen u śviecie praktyčna niama ŭ Rasii ź inšymi dziaržavami. Biaspošlinnaja pastaŭka nafty, kali nafta kaštuje siońnia na rynkach, dapuścim, $800, to my majem mahčymaść atrymlivać pa $400-450 », - skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. Jon nahadaŭ, što ŭ toj čas jon adrazu padpisaŭ ukaz ab stvareńni adzinaj hrupoŭki supraćpavietranaj abarony. «Heta vielmi cikaviła rasijcaŭ, i heta vielmi važna», - dadaŭ Łukašenka.
Biełaruś pajšła na supracoŭnictva i ŭ inšych śfierach, asabliva aktyvizavalisia adnosiny ŭ płanie sumiesnaj biełaruska-rasijskaj hrupoŭki vojskaŭ. Siońnia Rasija całkam abstaloŭvaje biełaruskija siły chutkaha reahavańnia uzbrajeńniem i abmundziravańniem. Biełaruś siońnia za paŭcany atrymlivaje ŭzbrajeńnie z Rasii. «Heta značyć, užo jość što abaraniać», - adznačyŭ Łukašenka.
«Rasija mnohija pytańni vyrašyła, i heta nie adzin miljard dalaraŭ, - padsumavaŭ Łukašenka. - Rasija pryniała našy ŭmovy - my prymajem ich umovy. Tamu takich naohuł niama kirunkaŭ, dzie my nie možam supracoŭničać».
Kamientary