Kronika abarony Kurapataŭ
U dzień inaŭhuracyi Łukašenki, 20 vieraśnia 2001 h., da žurnalistaŭ dachodzić tryvožnaja viestka: ažyćciaŭlajučy rekanstrukcyju Mienskaj kalcavoj aŭtadarohi (MKAD), budaŭniki vysiakajuć drevy ŭ Kurapatach. Pryježdžyja mahiloŭskija rabotniki ničoha nia viedajuć pra miesca, dzie pracujuć. Pačuŭšy pra niebiaśpieku, u Kurapaty pajšli ludzi.
24 vieraśnia jany stanoviacca pierad buldozerami — praca spyniajecca.
25 vieraśnia ź inicyjatyvy “Maładoha frontu” ŭ Kurapatach zasnoŭvajecca kruhłasutačny pikiet, jaki maje pilnavać, kab budaŭnictva nia rušyła spakoju zabitych surodzičaŭ. Na nastupny dzień abviaščajecca ab stvareńni hramadzkaha kamitetu pa abaronie memaryjału “Kurapaty”.
U ramkach kampanii vyratavańnia Kurapataŭ pastaŭlena try mety:
1) damahčysia dakładnaha vykanańnia prajektu rekanstrukcyi darohi, zaćvierdžanaha ŭradam i ŭchvalenaha Kamitetam pa achovie historyka-kulturnych pomnikaŭ (abaroncy Kurapataŭ ćvierdziać: budaŭniki nie pilnujucca prajektu);
2) damahčysia dobraŭparadkavańnia terytoryi Kurapataŭ, pryčym vydatki ŭklučyć u košt rekanstrukcyi MKAD;
3) pravieści siarod šyrokich kołaŭ hramadzkaści aśvietnickuju pracu nakont značeńnia Kurapataŭ.
Da abarony memaryjału sprabujuć pryciahnuć pradstaŭnikoŭ samych roznych kołaŭ hramadztva. Siarod pratestantaŭ milhnuła navat kiraŭnictva Sajuzu veteranaŭ vajny ŭ Aŭhanistanie, jakoje taksama vykazała svaju zaniepakojenaść tym, što adbyvajecca. Vincuk Viačorka kaža, što pryciahnienaść raznamaścievych partyjaŭ i arhanizacyjaŭ dapamoža ludziam zrazumieć, što “Kurapaty — heta nia tolki miesca zboru anhažavanych nacyjanalistaŭ”.
40 pradstaŭnikoŭ intelihiencyi (siarod ich — V.Bykaŭ, R.Baradulin, N.Hilevič, A.Volski, U.Arłoŭ, R.Harecki, S.Šuškievič), palityčnych partyjaŭ i hramadzkich arhanizacyjaŭ, uvajšoŭšy ŭ skład hramadzkaj inicyjatyvy “Za ŭratavańnie memaryjału “Kurapaty”, vystupajuć z patrabavańniem spynić budaŭnictva MKAD i pravieści dadatkovyja archiealahičnyja daśledavańni.
U Kurapatach dzień i noč dziažurać siabry “Maładoha frontu”, BPS, zvyčajnyja dobraachvotniki. Urešcie ŭłada sprabuje hvałtam znoŭ pačać raboty.
8 listapada prykładna a 16-j da namiotu padychodziać milicyjanty, jakija abviaščajuć: u lesie znojdzieny trup, nieŭzabavie pryjeduć kryminalisty i ŭsie abaroncy razam z namiotami i kryžami pavinny syści z terytoryi Kurapataŭ. Kryminalisty pa trup nie pryjechali, zatoje źjavilisia dźvie mašyny AMAPu i budtechnika.
Buldozery jeduć prosta na ŭstalavanyja ŭzdoŭž darohi ŭ karjery kryžy, a rabočyja śledam zakidvajuć reštki kryžoŭ ziamloj. Abaroncy stanoviacca ŭ łancuh pierad buldozerami. Milicyjanty hvałtam praryvajuć ačapleńnie, niekatorych abaroncaŭ chapajuć.
Za noč maładafrontaŭcy staviać jašče 15 kryžoŭ. Ale ŭžo a 8-j ranicy źjaŭlajecca AMAP z sabakami i technika, u tym liku dziasiatak samazvałaŭ ź piaskom. Kali abaroncy Kurapataŭ bačać, što budaŭniki sprabujuć zasypać kryžy, kolki čałaviek kidajucca ŭ karjer, sprabujučy pieraškodzić. Piasok z samazvałaŭ praciahvajuć sypać na ich. Chłopcaŭ zasypaje pa hrudzi, amapaŭcy vyciahvajuć ich z karjeru.
U hety ž dzień adbyvajucca jašče dva milicejskija šturmy, jakija skančajucca bojkami i zatrymańniami. Paśla abiedu kiraŭnictva Respublikanskaha ŭnitarnaha pradpryjemstva “Mahistralaŭtadar” (RUP), jakoje ažyćciaŭlaje budaŭnictva, pryznaje, što parušyła damovu ź Instytutam historyi AN, — raboty musili vieścisia pad nahladam archieolahaŭ Instytutu.
10 listapada ŭ Kurapatach adbyłasia pieršaja tałaka z metaju dobraŭparadkavańnia ŭročyšča i ŭstalavańnia novych kryžoŭ. Adhetul tałoki robiacca tradycyjnymi.
12 listapada pradstaŭniki hramadzkaj inicyjatyvy sustrakajucca z dyrekcyjaj RUP, prachodziać adpaviedny instruktaž i adhetul mohuć razam z archieolahami nahladać za budaŭnictvam.
19 listapada hramadzkaja inicyjatyva ładzić sustreču hramadzkaści z kiraŭnikami ŭsich arhanizacyjaŭ, što biaruć udzieł u rekanstrukcyi.
Dziažurstva ŭ Kurapatach tryvaje ŭsiu zimu j viasnu. U noč na 19 krasavika 2002 h. u namiocie abaroncaŭ adbyvajecca pažar. Adzin z dobraachvotnikaŭ, Aleś Pokład, atrymlivaje surjoznyja apioki.
3 červienia padčas nievialikaha mitynhu na miescy nacyjanalnaj trahiedyi aficyjna abviaščajecca pra skančeńnie kruhłasutačnaj vachty. Pastanavili, što adhetul za Kurapatami buduć sačyć tolki ŭdzień. Zrešty, niepasrednaja niebiaśpieka dla memaryjału minuła, bo budaŭnictva znachodzicca na zaviaršalnaj stadyi i maje skončycca 1 listapada. Na Dziady.
Siarhiej Rak
Kamientary