Usievaład Haračka
Vieršy
* * *
N.
Ty — dzień viesnavy:
Nad hołaj ziamloju
Ciopłaje sonca.
I chto jaho viedaje,
Čaho u im bolej:
Abiacańnia?
Tryvohi?
Viadoma adno:
Jon — prosta tak,
Nienavošta.
A žyćcio čałaviečaje
Adbyvajecca pobač:
Zbyvajecca ŭsio,
Čamu naležyć zbyvacca.
Ale heta zboku,
A tut — dzień viesnavy.
Manaloh staroha paeta
S.Hrachoŭskamu
Čornym zrabiłasia nieba.
I tolki źniekul adtul,
Z maładości
Lijecca śviatło.
I kožny pražyty dzień
Źlataje da noh
Kalarovym listkom —
Raduje voka.
Vosień 2002