Kultura

Nie sabie, dyk dzietkam

Jašče raz pra staryja dyski. Jurja. «Kali-čakra».

Jašče raz pra staryja dyski. Jurja. «Kali-čakra».

Jury Vydronak — lider Ur'ia, były mastacki kiraŭnik «Pałacu» i «Kryvi», udzielnik pieršaha składu «Trojcy» -- čałaviek nia duža publičny, chacia, mažliva, dziakujučy jamu pra našuju krainu ŭ śviecie buduć viedać niešta, aproč Łukašenki i Čarnobylu.

Pamiataju, u adnym interviju abiacaŭ Jury zapisać novy albom całkam praź lampavy aparat u viaskovaj draŭlanaj chacie. Nia viedaju dakładna, ci vyjšła, ale duža na toje padobna. Novaja płytka nasamreč bolš ciopłaja, chatniaja — ad jaje patychaje ŭtulnym ahniom, jak ad dobra natoplenaj piečki.

Admysłova dla dzietak, pry padtrymcy JUNESKA, zroblenaja «Kurka-Riabuška», ad jakoj vusny sami pačynajuć składacca va ŭśmiešku.

Najlepšaja, jak dla mianie, pieśnia albomu — całkam aŭtarski tryler «Na Vielikodni». Folkavyja napievy i matyvy tak ujelisia ŭ mozh Jurju, što jon sam pačaŭ stvarać zvyšarhaničny ńju-folk. Paśla TAKOHA pavieryš, što biełarusy vynajšli rok-n-roł. Jak kazała znajomaja paetka — adrazu možna adčuć, ci jość u paeta kantakt z padśviadomaściu. U muzyki-Vydronka jon vidavočna jość.

«Rusałki» pačynajucca mistyčnym dyktafonnym zapisam z čarhovaj falklarysckaj ekspedycyi, pra mierćviakoŭ, jakija śpiavajuć rusalčyny pieśni...

Jość na albomie i znakamitaja indaeŭrapiejskija «Kali-čakra» — zapisanaja niekali dla Eŭrabačańnia. Asablivy kalaryt stvaraje spałučeńnie žalejki Vydronka i sitara Jurja Siŭca.

Kaniečnie, kab heta zrazumieć, treba pahruzicca — i heta całkam biaśpiečna, u adroźnieńnie ad toj ža «Manaški». Jura žyvie na svajoj aryjskaj planecie, amal nie źviazanaj ź biełaruskim «šoŭbizam». Tamu, vidać, i ŭdajecca ŭ jaho abhaniać heny šoŭbiz na dźvie hałavy. Ur'ia — žadany hość na zachodnich folk-festach. Na dadadzienym videa možna bačyć šoŭ eŭrapiejskaha ŭzroŭniu.

Ur'ia pierastvaraje biełaruskaje minułaje, zakidajučy pačatak našaj historyi ŭ dalokija pieramožnyja praaryjskija časy, dalokija ad Rahvałoda i Rahniedy. Jak i jahony papiarednik u mastactvie, Jazep Drazdovič (čyje malunki iznoŭ vykarystanyja na vokładcy), Jury pracuje na budučyniu...

Viedajučy, jak pracujuć pradaŭcy ŭ biełaruskich muzyčnych kramach, paŭtaraju – kuplać, kuplać, kuplać. Nie sabie, dyk dzietkam. I ŭnukam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić