Pavieł Lachnovič atrymaŭ litaraturnuju premiju ŭ vyhladzie pudu miodu

Zasnavalnik miadovaj litaraturnaj premii, pružanski pčalar dy litaratar Mikoła Papieka ŭžo 14 hod ušanoŭvaje piśmieńnikaŭ Bieraściejščyny pudam miodu.
Sioletniaja impreza adbyłasia ŭ Bieraściejskaj hreka-katalickaj parafii, dzie sabralisia litaratary, siabry Sajuzu biełaruskich piśmieńnikaŭ z roznych haradoŭ rehijonu.
Imprezu vioŭ bieraściejski paet Mikoła Prakapovič:
«Na Bieraściejščynie ŭ nas dźvie rehijanalnyja litaraturnyja premii. Adna — imia Ŭładzimiera Kaleśnika — finansujecca abłvykankamam. Napačatku jana była davoli cikavaja, ale apošnija hady jana pieražyvaje takuju mastackuju devalvacyju moža być z-za taho, što pieravaha stała addavacca tak zvanym «česnym» piśmieńnikam. Ale isnuje i hramadzkaja premija — Bieraściejskaja miadovaja litaraturnaja premija».
Paet Aleś Kasko atrymaŭ samuju pieršuju miadovuju premiju. Jon vystupiŭ na ŭhanaravańni Paŭła Lachnoviča:
«Miadovaja premija — nia tak materyjalnaja, jak maralnaja padtrymka dla paeta, dla piśmieńnika, jakomu nia vielmi soładka. Heta siabroŭskaja padtrymka. Pavał Lachnovič vielmi aktyŭny i pracavity jak litaratar. Jon piša pra toje, što dumaje, što jaho tryvožyć abo navat balić. U kožnym jaho tvory jość viečnaje — čałaviekalubstva i patryjatyzm», — raspavioŭ Aleś Kasko.
Mikoła Papieka ŭručyŭ Paŭłu Lachnoviču viadro miodu, dyplom, a taksama značok «Bieraściejskaja miadovaja litaraturnaj premija».
«Prysudzić premiju Paŭłu Lachnoviču vyrašyła bieraściejskaja supołka Sajuzu biełaruskich piśmieńnikaŭ. Premija idzie na padmacavańnie tvorčaha nastroju piśmieńnika», — raspavioŭ Svabodzie zasnavalnik miadovaj premii Mikoła Papieka.
Spadar Papieka raspavioŭ, što ŭłady nie źviartalisia da jaho z prapanovaju dapamahčy ŭ praviadzieńni štohadovaj premii.
«Mianie moža padtrymać tolki pčała. Na siońniašni dzień ja vydaŭ kala 200 kilahramaŭ miodu. I tut ułady ni pry čym, heta maja pryvatnaja premija. Dobra jašče, što nie pieraškadžajuć u hetym», — kaža pčalar dy litaratar.
Laŭreat unikalnaj premii Pavał Lachnovič u kamentary Svabodzie vykazaŭsia, što vielmi ŭschvalavany tym, što jaho ŭhanaravali:
«Heta mocny šturšok, kab hetuju pracu praciahvać i imknucca pisać jak maha bolš daskanała».
Pavał Lachnovič naradziŭsia ŭ 1954 hodzie. Byŭ marakom padvodnaha i nadvodnaha flotu, pracavaŭ aŭtaślesaram, dyrektaram pradpryjemstva, «vybivałam» u restaracyi, treneram pa kikboksinhu, ciełaachoŭnikam, žurnalistam, budaŭnikom u Maskvie dy Varšavie.
Jak raspaviadaje sam Pavał Lachnovič, pisać jaho ciahnuła z malenstva, ale vydavacca pačaŭ tolki ŭ 90-ch hadach minułaha stahodździa.
Pavał Lachnovič vydaŭ zborniki apaviadańniaŭ «Pačatak sezonu», «Zołata kniazioŭny», «Zialony dub». Apošnim časam šmat zajmajecca pierakładami z polskaj. Drukujecca ŭ časopisach «Dziasłoŭ», «Abažur», «Termapiły».
Pavał Lachnovič jak viernik hreka-katalik dapamahaŭ raśpisvać ajcu Iharu Kandraćjevu carkvu ŭ Bieraści, pracavaŭ nad abrazami.
Piśmieńnik lubić hrać na staražytnym muzyčnym instrumencie — drymbie.
Kamientary