Internet i ŚMI77

Biełaruski žurnalist zrabiŭ prapanovu dziaŭčynie prosta padčas prezientacyi svajoj knihi. Na joj prysutničali 200 čałaviek

Hrodzienski žurnalist, siabra Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ Rusłan Kulevič prezientavaŭ hramadskaści svaju novuju knihu «Historyi z hrodzienskich vulic». Jana źmiaščaje ŭspaminy haradziencaŭ stałaha ŭzrostu pra pieradvajenny čas i pačatak Druhoj suśvietnaj vajny (1939-1940 hady), u knizie šmat fotazdymkaŭ ź siamiejnych archivaŭ, paviedamlaje baj.by

Na sustreču 16 studzienia ŭ Centr haradskoha žyćcia pryjšli kala dźviuchsot haradziencaŭ. Heta byli ludzi roznych pakaleńniaŭ, u tym liku suaŭtary žurnalista — niekatorym ź ich ciapier pa 80-90 hadoŭ.

— Vystupaŭ ja, vystupali hieroi knihi. Škaduju tolki, što my nie dazvanilisia da adnaho z hierojaŭ z Polščy, jon vielmi chacieŭ vystupić anłajn. Na maju dumku, jość vialiki popyt na historyju Hrodna, popyt na knihu jość, — havoryć Rusłan Kulevič.

Kulevič abiacaje, što ŭ knihi budzie praciah. Jon płanuje dalej źbirać uspaminy, budzie pierachodzić «na novy ŭzrovień» — 30-50-ja hady XX stahodździa. Žurnalist raspačaŭ pracu nad knihaj pra hrodziencaŭ, jakija vymušanyja byli źjechać da vajny ci paśla — heta ŭ asnoŭnym habrei. «Ich naščadki zaraz pryjazdžajuć u Hrodna i raspaviadajuć roznyja historyi, pakazvajuć damy, dzie žyli ich prodki», — kaža Rusłan Kulevič.

Pavodle hałoŭnaha redaktara Hrodna.life Alaksieja Šoty, jaki byŭ redaktaram knihi Kuleviča, dla hierojaŭ hałoŭnym było — uvaha, i vialikaja praca Rusłana nie tolki ŭ tym, što jon źbiraje ŭspaminy, ale i vyvodzić na publiku hetych ludziej.

«Im u svaje dzievianosta hod vielmi pryjemna, što chtości cikavicca ich maładościu, žyćciom i choča parazmaŭlać. Prezientacyja napeŭna nie apošniaja. Pieršuju knihu my pradstaŭlali i va Univiersitecie załatoha vieku, i ŭ Sajuzie palakaŭ, byli jašče asobnyja prezientacyi. Vydańnie karystałasia pośpiecham u čytačoŭ. Ja miarkuju, hetaja kniha taksama ciaham zimy-viasny budzie prezientavacca hramadskaści niekalki razoŭ. Ja vielmi zadavoleny siońniašniaj imprezaj — vielmi ciopłaja, siabroŭskaja atmaśfiera», — zaznačyŭ Alaksiej Šota.

Naprykancy sustrečy Rusłan Kulevič zrabiŭ prapanovu svajoj dziaŭčynie. Taćciana adkazała «Tak», a prysutnyja vitali hetuju scenu apładysmientami. 

Pieršaja kniha Rusłana Kuleviča «Horad adzin, uspaminy roznyja» vyjšła ŭ 2019 hodzie, jaje prezientacyja adbyłasia ŭ Hrodnie roŭna hod tamu.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu4

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

«Pakłali cieła na asfalt i vyrašyli adpačyć». Minčanka aburanaja dziaržaŭnaj rytualnaj słužbaj9

27‑hadovaha teściroŭščyka z Kobryna asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści» pa viartańni z Polščy8

Enierhabłok №2 Biełaruskaj AES znoŭ adklučany ad sietki3

Piaciora alpinistaŭ zahinuli na Elbrusie

Biełarusy raskazali pra siamiejny biudžet i vydatki na ipateku ŭ Polščy5

Navukoŭcy vyznačyli rysy tvaru, jakija ludzi čaściej za ŭsio ličać pryvabnymi5

Druhaja piatla na šyi suśvietnaha handlu. Chusity pahražajuć zakryć Čyrvonaje mora5

Jak karaleva hołych ziemlakopaŭ padtrymlivaje svaju kałoniju biaspłodnaj3

U Bierlinie aŭtamabil urezaŭsia va ŭdzielnikaŭ ŁHBT-prajda15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu4

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić