Čamu biełarusy nie pierasadžvajucca na rovary
Pastajaŭ dziesiać chvilin na ažyŭlenym skryžavańni Praśpiekta Respubliki z Maskoŭskaj u Breście. Naličyŭ kala piacisot aŭto. Ź ich u saraka byli zaniatyja usie miescy, krychu bolš vieźli tolki kiroŭcu. Najbolš było z kiroŭcam i adnym pasažyram – kala pałovy. Dzieści kožny čaćviorty aŭtamabil vioz troch čałaviek. Rešta viezła adno pustoje miesca.
Što z hetaha vynikaje?
Bolš za 60% aŭto pieravozili pavietra z damieškam adnaho-dvuch čałaviek.
A voś statystyka ź niamieckaha Miunstera, roŭnavialikaha Brestu, dzie maja kalažanka praviała taki samy ekśpierymient: na adnoj z najbolš zahružanych vulic zafiksavana za 10 chvilin kala 250 aŭto. U kožnym druhim byli zaniatyja try miescy, kala 60 vieźli samotnaha kiroŭcu, 30 aŭto pieravozili dvuch. Najmienš – kala 20 – jechali z poŭnym kamplektam”.
U Łondanie siaredniaja chutkaść aŭto pa horadu składaje 12 km/h.Kolki i sto hadoŭ tamu, adno što tady aŭtamabil prosta nie moh raźvivać bolšuju chutkaść. Tamu viełasipied stanovicca tut hroznym kankurentam aŭto.
A ŭ Hiermanii dyk viełasipiedny bum. Pavodle časopisa Deutschland, letaś niemcy nabyli 4,5 młn rovaraŭ. Ekanomija hrošaj, pryjemnaja jazda paŭz aŭtamabilnyja zatory, biaspłatny fitnes – voś kozyry piedalnaha transpartu, piša časopis. Ahułam u Niamieččynie ciapier 68 młn viełasipiedaŭ – u 80% siemjaŭ jość jak minimum adzin rovar.
Što da aŭto, dyk
praktyčnyja niemcy majuć taki adziny ŭ svaim rodzie biznes, jak “padsadka” (Mitfahrt) – kali niechta jedzie daloka, dyk za niekalki dzion da pajezdki daje infarmacyju ab tym, kudy jedzie i kolki ludziej moža ŭziać, u bank dadzienych admysłovaj firmy. Tudy telefanujuć “biaskonnyja” biurhiery, albo tyja, chto sam nie moža siadzieć za rulom, i zapisvajucca, ukazvajuć, dzie ich padabrać, i vyhadna dla hamanca kaciać u niejki punkt pryznačeńnia.Ale dosyć pakul pra hrech hety, aŭtamabil.
Viełasipiednaj stalicaj Jeŭropy źjaŭlajecca niamiecki Miunster. Pry kolkaści žycharoŭ 270 tysiač tut kala 700 tysiač viełasipiedaŭ.
Ale vierniemsia da rodnych pienataŭ. Aptymizmu, što da mianie, žarsnaha prychilnika i juzera viełasipieda, niašmat. Najpierš ludzi našy vialikija kansiervatary. Adzin znajomy padzialiŭsia takim charakternym štrychom. Treba było jamu abspravazdačyć bienzin na pajezdku, a ček zabyŭsia ŭziać. Pajšoŭ prasicca na zapraŭku. “Dyk zapraŭščyca ceły rułon pierahledzieła – a tam krutyja mašyny pierada mnoj adjechali, džypy dy beemvuchi dutyja, – ni adnaho cetlika na litraŭ piatnaccać, amal usie zapraŭlajuć piać litraŭ. Aby pafarsić, a ŭ kišeniach pusta”.
Druhi znajomy tłumačyć: narod u nas lubić pavystaŭlacca. Aŭtamabil heta pakaźnik sacyjalnaha statusu. Niachaj sabie kvatera “chruščoŭka”, i haraža niama – pad voknami aŭto staić albo na adkrytaj placoŭcy, – zatoje kazyrna sieści tak valjažna na vačach ludziej za rul… Za rul čaho?
Park aŭto ŭ Bresckaj vobłaści pakazalny – pavodle statystyki abłasnoj DAI, kožny siomy aŭtamabil starejšy za 20 hadoŭ. Asnoŭny masiŭ pryvatnaha aŭtaparku starejšy za 10 hadoŭ. A ŭ Złučanych Štatach, prykładam, aŭto starejšaje za 10 hadoŭ ličać daśpiełym dla presa na zvałcy mietałałomu – bo jaho absłuhoŭvać nierentabielna.
U Breście niama pakul infrastruktury dla viełasipieda.
Tratuar nidzie nie padzieleny dla piešachodaŭ i viełasipiedystaŭ. Žachliva harbatyja, kali jość, źjezdy z bardziuraŭ. Zakrajki vulicaŭ, jakimi zvyčajna kirujucca viełasipiedysty, časta kałdobistyjaad hetak zvanaj “kalainy” – profilu ŭ asfalcie, jaki vytoptvajecca, u asnoŭnym, ciažkimi tralejbusami-aŭtobusami. Kali asfaltavyja harby i zrezanyja frazoj darožnaj mašyny, dyk niebiaśpieka ŭsio adno tak i łunaje ŭ pavietry.
Pavodle infarmacyi z adździełu ahitacyi i prapahandy abłasnoha DAI,
za minuły hod u Bresckaj vobłaści zahinuła 20 viełasipiedystaŭ, 75 atrymali traŭmy.Dumajecca, kab było tak, jak u mikrarajonie Kavalova abłasnoha centra la viesłavalnaha kanała – a tam ustalavanaja aśvietlenaja vieładarožka daŭžynioj 2,5 kiłamietra – dyk hetaj sumnaj statystyki naohuł nie było b. Jość, skažam, kiłamietraŭ z dvaccać niebłahoj miescami vieładarožki ŭzdoŭž trasy Brest – Kobryn. Ale ž bolš nie robiać. A kab byli zruchi – bolš narodu navažyłasia b pierasieści na vieła.
La Bresta niadaŭna pabudavany zavod “Jeŭrabajk”. Ja pacikaviŭsia, ci pryvietny dla haspadaroŭ pradpryjemstva biełaruski rynak. Apynułasia: bolšaść pradukcyi idzie na ekspart. Tym nie mienš, u administracyi zavoda aptymisty: majuć damovu z meryjaj Minska ab pabudovie 23 km vieładarožak. Spadziajucca na toje sama i ŭ Breście.
Ja voś što dumaju. Nie pašenciła nam z chobi prezidenckim. Chaj by jon lepiej na vieliku haniaŭ. Bo “koŭzanka”, asabliva chakiej, – heta ž jaskrava vyražany ekstremalny vid sporta. A viełasipied bolš karysny, dastupny, narodny i, va ŭmovach kryzisu, pierśpiektyŭny.
Kamientary