Hramadstva

Kolki kaštuje prajechać u Polšču biez čarhi, kali vyjezdu čakaje bolš za 2400 mašyn

Ciaham tydnia na vyjezd ź Biełarusi ŭ Polšču stabilna staić bolš za 2000 lehkavikoŭ. Z rostam čarhi pavialičvajucca i staŭki na pazačarhovy prajezd.

Ilustracyjny zdymak. Fota: telehram-kanał «Varšavka Hranica Briest-Tieriespol»

U Polšču na aŭto možna trapić užo tolki ŭ lipieni

Pa stanie na 16 hadzin piatnicy, vyjezdu ź Biełarusi ŭ Polšču čakajuć 2420 lehkavikoŭ. Tyja, chto siońnia zaniaŭ miesca ŭ elektronnaj čarzie, zmohuć trapić u Polšču nie raniej, čym praz 5 sutak.

Skrynšot: telehram-čat @granica_bypl

Karystalnik adnaho z pryhraničnych čataŭ adspravazdačyŭsia, što staŭ u čarhu 2055-m i zajechać u punkt propusku jaho zaprasili praz 4 sutak i 12 hadzin. 

Skrynšot: telehram-čat @granica_bypl

Čałaviek, jaki zarehistravaŭsia ŭ čarzie dniom 22 červienia, u Polšču trapiŭ tolki nočču 27 červienia. I heta była 1998-ja pazicyja ŭ elektronnaj čarzie.

Z ulikam taho, što ciapier u čarzie bolš za 2400 mašyn, trapić u Polšču možna budzie pryblizna praz 130 hadzin — heta kala 5,5 sutak. To bok užo ŭ lipieni.

«Pryjarytetnyja» pasažyry ŭ dapamohu

Niekatoryja pasažyry majuć prava na pazačarhovy ŭjezd u aŭtadarožnyja punkty propusku. Da takich adnosiacca invalidy I hrupy, asoby ź dziećmi va ŭzroście da 3 hadoŭ abo dziećmi-invalidami da 18 hadoŭ, a taksama niekatoryja inšyja katehoryi. Z poŭnym śpisam možna aznajomicca pa spasyłcy. Hetym praviłam karystajucca tyja, chto choča prajechać chutčej.

Kali čarha adnosna nievialikaja, možna znajści «pryjarytetnaha» pasažyra, jaki za 100 dalaraŭ abo jeŭra padsiadzie da vas u aŭto i pierajedzie praź miažu.

Ale ciapier, kali čakać zajezdu treba 4—5 dzion, staŭki vyraśli. Za pazačarhovy prajezd prosiać užo 200 jeŭra. Za takija hrošy miažu hatova pierasiekčy, naprykład, maci ź dziciom (nie ŭdakładniajecca, ź dziciom da troch hadoŭ ci ź invalidnaściu).

Žančyna vyhladaje daśviedčanaj: viedaje, kolki zajmaje prachodžańnie miažy, i ahučvaje sumu za svaje pasłuhi jašče da taho, jak ty paśpiavaješ spytać.

Pry hetym varta adznačyć, što ciapier znajści takoha pasažyra davoli składana. Na zapyt ab pošuku ŭ adkaz prychodzić bolš paviedamleńniaŭ ad tych, chto taksama šukaje mahčymaść vyjechać biez čarhi, čym ad samich «pryjarytetnych» pasažyraŭ.

Ludzi, jakija časta karystajucca takimi pasłuhami, raskazali, što mnohija ŭžo majuć pa 2—3 kantakty takich ludziej i zahadzia branirujuć ich dla pajezdki ŭ Polšču.

Admietna, što padobnyja pasažyry zvyčajna zarablajuć i na zvarotnym šlachu — kali pieravoziać tavar abo prosta «pradajuć» svaje kiłahramy inšym, kab tyja mahli aformić tavar na ich.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju12

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju12

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić