Zdareńni66

«Častka paciarpiełych stahnała ad bolu, niekatoryja samastojna vybralisia z mašyny». Vidavočcy — pra žudasnuju avaryju z vajskoŭcami pad Asipovičami

Mašyna raźbiłasia za čatyry kiłamietry ad vajskovaha palihona.

U piatnicu kala 08:00 na trasie kala Asipovičaŭ adbyłasia trahiedyja: pierakuliŭsia vajskovy hruzavik. Dvoje maładych mužčyn — 21‑hadovy radavy terminovaj słužby i 26‑hadovy małodšy siaržant kantraktnaj słužby, jakija byli pasažyrami, — zahinuli. Jašče 14 čałaviek byli dastaŭleny ŭ balnicu. Viadoma, što za rulom znachodziŭsia 20‑hadovy vajskoviec. Onliner.by źjeździŭ na miesca trahiedyi.

Na miescy avaryi karcina amal nie źmianiłasia: hruzavik lažaŭ pierakuleny, kabina była mocna źmiataja. Vakoł byli raskidanyja asabistyja rečy vajskoŭcaŭ — smartfon, pradukty (chleb, małako), humovyja šłapaki, biercy. Pad kuzavam rassypany piasok, lažali kavałki biarvieńnia i faniera.

Na asfalcie zastalisia ślady kryvi, jakija nie zmyŭ navat doždž. Na ŭzbočynie lažali vykarystanyja binty, špryc i reštki kropielnicy.

Adzin ź vidavočcaŭ, jaki apynuŭsia na miescy prykładna praź dziesiać chvilin paśla avaryi, raskazaŭ, što kala kuzava lažali kala dziesiaci čałaviek.

Častka paciarpiełych stahnała ad bolu, niekatoryja samastojna vybralisia z mašyny, inšych, pavodle jaho słoŭ, vybiła pry ŭdary.

Jon taksama śćviardžaje, što čatyroch-piacioch čałaviek daviałosia debłakavać supracoŭnikam MNS, bo ich mocna zacisnuła elemientami aŭtamabila. Zahinułych taksama dastali z kuzava.

— Bačyŭ, jak adnamu paciarpiełamu prosta na miescy pastavili kropielnicu, — raskazaŭ žychar susiedniaj vulicy. — Jašče adnaho chłopca chacieli pieranieści, ale niechta kryknuŭ: «Nie čapajcie, u jaho pierałom chrybietnika!»

Supracoŭniki MNS admovilisia ad aficyjnych kamientaroŭ, ale adznačyli, što vyratavalnaja apieracyja była składanaj: pryjšłosia vykarystoŭvać śpiecyjalny instrumient i dziejničać vielmi aściarožna, kab nie nanieści dadatkovych traŭmaŭ paciarpiełym.

Inšy miascovy žychar raskazaŭ, što pračnuŭsia kala 08:30, adčyniŭ akno i ŭbačyŭ vialikuju kolkaść ludziej, śpiectechniki i mašyn chutkaj dapamohi, u tym liku z Babrujska.

— Bačyŭ, jak adzin z chłopcaŭ, jaki lažaŭ na ziamli, rezka varuchnuŭsia, i da jaho adrazu padbiehli miedyki.

Na pytańnie, čamu jon nie pačuŭ sam momant avaryi, mužčyna adkazaŭ:

— Za čatyry kiłamietry adsiul znachodzicca vajskovy palihon. My ŭžo zvykli da taho, što niešta hrymić. Ja jašče čuŭ, jak adzin z vajskoŭcaŭ skazaŭ, što jany spačatku nibyta źbiralisia pavaročvać naprava, u Asipovičy.

— Siarod paciarpiełych — maładyja chłopcy? Terminovaj słužby?

— Mnie zdajecca, što tak.

— Napeŭna, u ich voś-voś pavinien byŭ być dembiel. Heta samaje niebiaśpiečnaje skryžavańnie ŭ Asipovičach! — dadaje mužčyna.

Jon taksama adznačyŭ, što heta skryžavańnie ličyć adnym z samych niebiaśpiečnych u rajonie.

Jašče adny aŭtaamatary raskazvajuć: prajazdžali miesca avaryi kala 11:00 — bačyli cieły zahinułych.

—Infarmacyja ab DTZ užo da Minska dajšła. Dačka telefanavała, pytałasia: «što tam u vas u Asipovičach adbyłosia?»

Rasśledavańnie praciahvajecca

Na miescy zdareńnia da samaha viečara pracavali supracoŭniki roznych viedamstvaŭ. Jany fiksavali ŭsie akaličnaści avaryi, rabili fotazdymki i videazapis, u tym liku z vykarystańniem kvadrakoptara.

Abmiarkoŭvałasia i pytańnie chutkaści ruchu hruzavika. Na hetym učastku darohi praz ramontnyja raboty dziejničaje časovaje abmiežavańnie chutkaści — da 50 km/h.

Znoŭ ža, adzin ź vidavočcaŭ ahučvaje: maŭlaŭ, chtości z paciarpiełych śćviardžaŭ, što mašyna jechała z chutkaściu kala 40 km/h, ale dakładnuju karcinu, zrazumieła, adnoviać tolki ekśpierty adkaznych viedamstvaŭ.

Bližej da 15:00 pakarabačany hruzavik pačali pierakulvać. Spačatku jaho pryŭźniali, kab prybrać biarviony, jakija vykarystoŭvali jak padporki. Zatym pierakulili na adzin bok. A paźniej pastavili na koły i adciahnuli z dapamohaj śpiecyjalnaha trosa i inšaj vajskovaj mašyny.

U pierapynkach hetaha pracesu inšyja vajskoŭcy rydloŭkami prybirali z trasy rassypany piasok, źbirali raskidanyja rečy.

Paśla sudekśpierty pačali vyśviatlać (dapamohu akazvali i vajskoŭcy), ci byli ŭ hruzavika niaspraŭnaści. Na našych vačach pravieryli tarmazy i ahučyli: na dadzienym etapie ni da adnaho koła pretenzij niama. Nie było pakul vyjaŭlena i inšych niaspraŭnaściaŭ. Ale klučavoje słova — «pakul». Pravierka i rasśledavańnie tolki pačynajucca.

Kiroŭca hruzavika žyvy i znachodzicca ŭ prytomnaści. Adnak u kabinie hruzavika byli ślady kryvi.

Kamientary6

  • Bhh
    25.07.2026
    Zato nakačivali ich kak budut brať Polšu i ES, istočnik - "povieŕ mnie brat".
  • Josik
    25.07.2026
    Bhh, tankisty z Uručča ŭ 2005 hodzie atrymlivali zadańnie pa źniščeńniu ŭkrainskich tankaŭ, bo "na sioniašni dzień naš hałoŭny vorah Ukraina". I "pavier mnie, brat" sabie pakiń.
  • chiechie
    25.07.2026
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić