Historyja33

Homielskija studenty Tartuskaha ŭniviersiteta ŭ 1632 – 1918 hadach

Historyja Tartuskaha ŭniviersiteta (Estonija) pačynajecca z 1632 hoda, ale mała chto viedaje, što ź jaho ścienaŭ vyšli kiraŭnik urada Biełaruskaj Narodnaj Respubliki Anton Łuckievič, prezident Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi Usievaład Ihnatoŭski i inšyja palityčnyja, hramadskija i kulturnyja dziejačy.

Ale jašče mienš viadomym faktam źjaŭlajecca toje, što z 1632 da 1918 h. u Tartuskim univiersitecie vučyłasia 2204 biełaruskija studenty. Bolšaść ź ich vučyłasia ŭ Tartuskim univiersitecie ŭ 1892 — 1918 hadach — 1414 čałaviek.

Byli ŭ Tartuskim univiersitecie i biełaruskija ziamlactvy, jakija spačatku nie mieli rehistracyi i dziejničali sakretna, tamu što studenckija karparacyi byli zabaronienyja. I usio ž da kanca XIX stahodździa byli stvoranyja pa terytaryjalnaj prykmiecie Minskaje, Mahiloŭskaje i Čarnihaŭskaje biełaruskija ziamlactvy. 16 listapada 1907 zahadam Savieta prafiesury ŭniviersiteta byli zaćvierdžanyja statuty Minskaha i Vilenskaha biełaruskich ziamlactvaŭ.

Ale jak była pradstaŭlenaja Homielščyna siarod biełaruskich studentaŭ Tartuskaha ŭniviersiteta i ci była jana pradstaŭlena naohuł? Homielščyna nie była vyklučeńniem i była pradstaŭlenaja davoli dobra.

Na žal, niama źviestak ab homielskich studentach, što vučylisia ŭ Tartuskim univiersitecie da 1892 hoda. Ale ŭ pieryjad z 1892 pa 1918 tut vučyłasia roŭna 100 čałaviek. Heta 7% ad ahulnaj kolkaści biełaruskich studentaŭ, što vučylisia ŭ Tartu ŭ hety pieryjad.

Z samoha Homiela było najbolš studentaŭ — 38 čałaviek. Z sučasnych Homielskaha i Rahačoŭskaha rajonaŭ — pa 14 ad kožnaha. Z samoha Rahačova było 4 čałavieki. 13 čałaviek było z sučasnaha Mazyrskaha rajona, a z samoha Mazyra — 6 čałaviek. Z sučasnaha Rečyckaha rajona było 8 čałaviek, a z samoj Rečycy — 3 čałavieki.

Cikava, što sa sta homielskich studentaŭ Tartuskaha ŭniviersiteta 41 vučyŭsia na jurydyčnym fakultecie.

U 1916–1917 uźnikaje jašče niekalki karparacyj biełaruskich studentaŭ. Siarod ich byli i Homielskaje, i Babrujskaje ziamlactvy, statuty jakich byli zaćvierdžanyja Savietam prafiesury 3 śniežnia 1916. Paśla zaćvierdžańnia statutu 24 lutaha 1917 da ich dałučyłasia i Viciebskaje ziamlactva.

Ciapier u Tartuskim univiersitecie navučajecca tolki adzin biełaruski student, jaki miž tym, z Homiela i, jak bolšaść homielskich studentaŭ z Tartu, navučajecca na jurydyčnym fakultecie. Viadziecca praca pa faktyčnym adradžeńni Homielskaha ziamlactva, jakoje jurydyčna nikoli nie spyniała svajho isnavańnia i jakomu 3 śniežnia 2010 budzie 94 hady.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ10

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pachavańnie Ali Chamieniei adbudziecca 9 lipienia

U Rasii aryštavali departavanaha biełarusa. Jon ciškom viarnuŭsia, ale spaliŭsia, kali pajšoŭ u palicyju pa daviedku4

«Supierniadziela Trampa»: prezident ZŠA adznačyć jubilej bajami UFC pierad Biełym domam3

U barysaŭskim «Jeŭraopcie» hałuby dziełavita dziaŭbuć arechi 

«Šanoŭnyja siabry, dziakuju vam za padtrymku». Rasijski błohier Illa Varłamaŭ u intervju zhadaŭ Biełaruś i biełaruskuju movu26

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja lisički2

Jakija čysta biełaruskija žanry možna znajści na najbolš poŭnaj muzyčnaj karcie śvietu?5

Chto jon, muž Dua Lipy, jaki kinuŭ škołu dziela futbołu, a zaraz ličycca hałoŭnym favarytam na rolu Džejmsa Bonda1

U Šviejcaryi projdzie refierendum, kab abmiežavać kolkaść nasielnictva krainy 10 miljonami čałaviek15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ10

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić