Kino

Na «Listapadzie» – vyklučna aŭtarskaje kino

U asnoŭnym konkursie mastackich filmaŭ kinafiestyvalu prymuć udzieł dvanaccać stužak.

Adbuziecca «Listapad» z 5 pa 12 listapada ŭ Minsku.

«Prahulščyki» (Hruzija, 2010, režysior Lavan Kohuašvili).

Narkaman Čeki ŭ pošukach hrošaj pahadžajecca padstavić syna viadomaha palityka. U centry stužki – čałaviečyja pieražyvańni.

Pakaz projdzie 6 listapada, 17.00.

«Uschodnija pjesy» (Bałharyja-Šviecyja, 2009, Kamien Kaleŭ).

Braty sustrakajucca padčas napadu nieanacystami na tureckuju siamju. Sustrakajucca pa roznyja baki barykadaŭ. Kab razabracca ŭ žyćci, jany pavinny złučyć svaje vysiłki.

6 listapada, 19.30.

«Ščaście majo» (Ukraina-Hiermanija-Niderłandy, 2010, Siarhiej Łaźnica). Kiroŭca fury padčas doŭhaj darohi ŭ rasiejskaj hłybincy sustrakajecca z roznymi ludźmi. Hetaja pajezdka źmianiaje čałavieka. Stužka admietnaja tym, što źjaŭlajecca debiutnaj dla režysiora, uradženca Baranavičaŭ.

9 listapada, 20.30.

«Śviaty Hieorhij zabivaje drakona» (Sierbija-Bośnija-Hiercahavina-Bałharyja, 2009, Srdžan Drahojevič).

Luboŭny trochkutnik, jaki ŭźnikaje padčas Pieršaj suśvietnaj vajny ŭ sierbskaj vioscy pablizu miažy z Aŭstra-Vienhryjaj. Kachańnie, zdrada, zabojstva.

8 listapada, 20.30.

«Vykradalnik śviatła» (Kyrhyzstan-Francyja-Hiermanija-Niderłandy, 2010, Aktan Arym Kubat).

Film ab viaskovym elektryku, jaki ŭ chaty prynosić nie tolki śviatło, ale i luboŭ…

7 listapada, 19.30.

«Zvarotny ruch» (Rasija, 2010, Andrej Stempkoŭski).

Žančyna, jakaja žyvie ŭ nievialikim rasiejskim horadzie, atrymlivaje paviedamleńnie, što jaje adziny syn prapaŭ bieź źviestak padčas vajskovych dziejańniaŭ. Jana biare da siabie biazdomnaha junaka-hastarbajtara. I jak znak, viartajecca jaje syn.

11 listapada, 21.30.

«Masakra» (Biełaruś, 2010, Andrej Kudzinienka).

Siužet filma vybudoŭvajecca vakoł luboŭnaha trochkutnika — hraf Pazurkievič — Hanna — Mikałaj Kazancaŭ. Padziei razhortvajucca na fonie padaŭlenaha paŭstańnia suprać caryzmu.

7 listapada, 17.00.

«Pieramirje» (Rasija, 2010, Śviatłana Praskuryna).

Hetaha horada niama na karcie, jon paznačany tolki ŭ radku puciavoha lista. Mienavita tudy i skiroŭvajecca Jahor Maćviejeŭ. Jon sutykajecca ź ludźmi, jakija pakutujuć i kachajuć, pamirajuć i ažyvajuć, marać być Puškinym i Pahačovaj…

10 listapada, 18.00.

«Reviers» (Polšča, 2009, Borys Łankoš).

Maci i babula chočuć ažanić tryccacihadovuju Sabinu. Ale ich kandydatury žanichoŭ nie padabajucca žančynie. Usio źmianiajecca paśla znajomstva z Branisłavam.

8 listapada, 18.00.

«Aŭrora» (Rumynija-Francyja-Šviejcaryja-Hiermanija, 2010, Chryścina Puju).

Sarakahadovy inžynier z Bucharesta vyrašaje kinuć pracu, kab pazbavicca pačućcia pastajannaj niaŭpeŭnienaści. «Nieabchodnym» instrumientam dla hetaha stanovicca strelba.

11 listapada, 18.00.

«Druhoje nieba» (Rasija, 2010, Dźmitryj Mamulija).

Pastuch Ali ź biaźludnych prastoraŭ Siaredniaj Azii nakiroŭvajecca ŭ miehapolis na pošuki novaj žonki. Ź im idzie i jaho dzieviacihadovy syn.

9 listapada, 18.00.

«Andryjena Pał» (Vienhryja-Niderłandy-Francyja-Aŭstryja, 2010, Ahnieš Kočyš).

Miedsiastra Pirožka pracuje ŭ adździaleńni dla chvorych u terminalnaj stadyi. Adnojčy jana jedzie na pošuki siabroŭki dziacinstva. Sprabujučy ŭznavić ŭspaminy, jana skiroŭvajecca ŭ svaju pamiać i pamiać ludziej, jakich sustrakaje na svaim šlachu.

10 listapada, 20.30.

Usie prahlady projduć u «Domie kino» (vuł. Tałbuchina, 18).

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu4

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy raskazali pra siamiejny biudžet i vydatki na ipateku ŭ Polščy5

Navukoŭcy vyznačyli rysy tvaru, jakija ludzi čaściej za ŭsio ličać pryvabnymi5

Druhaja piatla na šyi suśvietnaha handlu. Chusity pahražajuć zakryć Čyrvonaje mora5

Jak karaleva hołych ziemlakopaŭ padtrymlivaje svaju kałoniju biaspłodnaj3

U Bierlinie aŭtamabil urezaŭsia va ŭdzielnikaŭ ŁHBT-prajda15

«Zamarozka niemahčymaja, pakul Rasija nie dasiahnuła svaich metaŭ». U Kramli adkazali na prapanovu Takajeva9

Indyjskija «tarakany» masavymi pratestami dabilisia adstaŭki ministra adukacyi2

Kala bierahoŭ Puerta-Ryka znajšli samalot, jaki raźbiŭsia 74 hady tamu1

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu4

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić