Sport

Nazvany najlepšyja biełaruskija lohkaatlety 2010 hoda

Vykankam Biełaruskaj fiederacyi lohkaj atletyki i hałoŭny trenierski saviet vyznačyli najlepšych spartsmienaŭ i trenieraŭ pavodle vynikaŭ 2010 hoda.

Zhodna sa źviestkami pres-słužby BFŁA, najlepšaj spartsmienkaj pryznana Nadzieja Astapčuk (šturchańnie jadra) — čempijonka Jeŭropy, čempijonka śvietu ŭ pamiaškańni, pieramožca Bryljantavaj lihi IAAF i Kubka Jeŭropy pa kidańniach, siarebrany pryzior Kantynientalnaha kubka. Ustanaviła rekord Biełarusi ŭ pamiaškańni (21,70 m).

Najlepšym spartsmienam hoda staŭ Andrej Michnievič (šturchańnie jadra) — čempijon Jeŭropy, siarebrany pryzior čempijanatu śvietu ŭ pamiaškańni, pieramožca Kubka Jeŭropy pa kidańniach (asabisty i kamandny zalik), bronzavy pryzior Kantynientalnaha kubka. Ustanaviŭ rekord Biełarusi ŭ pamiaškańni (21,81 m). U letnim siezonie paŭtaryŭ nacyjanalny rekord (22,09).

Najlepšy junijor — Alaksandr Lińnik (sprynt, barjery) — siarebrany pryzior čempijanatu śvietu siarod junijoraŭ (200 m), čempijon Biełarusi siarod darosłych (100 m, 200 m). Ustanaviŭ nacyjanalnyja rekordy siarod junijoraŭ na dystancyjach 150 m, 50 m s/b, 200 m u pamiaškańni i na 100 m i 200 m na stadyjonie.

Najlepšaja spartsmienka siarod junakoŭ i dziaŭčat — Alena Navahrodskaja (kidańnie mołata) — siarebrany pryzior I Junackich Alimpijskich hulniaŭ i Jeŭrapiejskich adboračnych spabornictvaŭ da I Junackich Alimpijskich hulniaŭ.

Kamanda hoda: žanočaja — Śviatłana Kudzielič, Volha Minina, Śviatłana Koŭhan (bronzavyja pryziory Kubka Jeŭropy ŭ biehu na 10.000 m), mužčynskaja — Andrej Michnievič, Juryj Šajunoŭ, Dźmitryj Sivakoŭ, Anatol Adachoŭski (pieramožcy Kubka Jeŭropy pa kidańniach).

Najlepšymi trenierami pryznany: pa pracy z asnoŭnym składam — Alaksandr Jafimaŭ (asabisty trenier Nadziei Astapčuk), pa pracy ź junijorami — Viktar Miaśnikoŭ (asabisty trenier Alaksandra Lińnika), pa pracy ź junakami i dziaŭčatami — Valeryj Hubkin (asabisty trenier Aleny Navahrodskaj).

Rašeńniem BFŁA śpiecyjalny pryz «Sumlennaja baraćba» prysudžany litoŭskamu dziesiaciborcu Daryusu Draŭdvile, jaki na čempijanacie Jeŭropy ŭ Barsiełonie padčas skačkoŭ z šastom «prademanstravaŭ sapiernikam pryncyp sumlennaj baraćby». U pieršaj sprobie ŭ pradstaŭnika Biełarusi Andreja Kraŭčanki złamaŭsia šost, a pakolki druhoha nie było i nichto z sapiernikaŭ nie pahadziŭsia addać biełarusu svoj, Kraŭčanka pryniaŭ rašeńnie zaviaršyć vystupleńnie. Tady lidar spabornictvaŭ paśla siami vidaŭ prahramy Daryus Draŭhviła prapanavaŭ jamu svoj šost. Pavodle vynikaŭ vystupleńnia na čempijanacie Kraŭčanka zavajavaŭ bronzavy miedal, a litoviec finišavaŭ šostym.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ Trampa z dniom naradžeńnia. Što pažadaŭ?11

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ17

Čym niebiaśpiečna praciahłaje znachodžańnie ŭ zamknionym nievialikim kalektyvie1

Maroka zhulała ŭničyju z Brazilijaj, Šatłandyja vyjhrała ŭ Haici

Na čempijanacie śvietu Katar vyrvaŭ ničyju ŭ Šviejcaryi na apošnich chvilinach matču

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić