Vyšynia — adzin mietr.
U ekspazicyjnaj aranžarei Centralnaha bataničnaha sada NAN Biełarusi ŭpieršyniu raskvitnieła ekzatyčnaja raślina amarfafalus kańjak z barvovymi kvietkami da mietra ŭ vyšyniu i pacham hniłoha miasa.
. Kvitnieje raślina niadoŭha —Raślina tolki niadaŭna nabytaja dla aranžarei. Jaje radzima —
Paŭdniova-Uschodniaja Azija, u narodzie raślinu zavuć «źmiainaja palma» za składanuju budovu kvietki i padabienstva da palmy
Ciapier u aranžarei taksama kvitnieje redkaj pryhažości kvietka z vostrava Madahaskar stralicyja karaleŭskaja, jakaja ŭ adroźnieńnie ad amarfafalusa kańjaka maje pryjemny vodar. Akramia taho, naviedniki zmohuć palubavacca na krasavańnie 15 vidaŭ archidej, a taksama anturyumaŭ, spatyfiłumaŭ, fikusaŭ i palmaŭ. Śpiejuć papai.
Cikavaść dla naviednikaŭ taksama ŭjaŭlaje aranžareja cytrusavych raślin — limanaryj. Jon dzivić bahaćciem pładoŭ cytryn, pamiarancaŭ, mandarynaŭ, hrejpfruta. Niekatoryja płady cytryny dasiahajuć adnaho kiłahrama vahoj. Usiaho ŭ kalekcyi limanaryja bolš za 100 hatunkaŭ cytrusavych, a taksama takija raśliny, jak karlikavy hranat, inžyr, łaŭr vysakarodny, kavavaje dreva.
Taksama na terytoryi Bataničnaha sadu ciapier možna pakatacca na łyžach, naviedać chvojny sad, prosta palubavacca zimovym piejzažam.
Bataničny sad byŭ zakładzieny ŭ 1931 hodzie na płoščy kala 100 ha. Heta najbujniejšy zialony masiŭ centralnaj častcy Minska. Tut naličvajecca da 11 tys. najmieńniaŭ raślin, u tym liku kala 2,4 tys. vidaŭ i hatunkaŭ trapičnych i subtrapičnych raślin.
Kamientary