Ekanomika

Prahramisty, ź siarednim zarobkam amal u 10 młn lidzirujuć pa zarobku ŭ Biełarusi

Pavodle dadzienych Nacyjanalnaha statystyčnaha kamiteta RB, naminalnaja naličanaja siaredniamiesiačnaja zarabotnaja płata rabotnikaŭ Biełarusi ŭ mai 2012 vyrasła ŭ paraŭnańni z krasavikom na 9,4% i dasiahnuła 3,56 młn. rubloŭ.

U dalaravym ekvivalencie zarabotnaja płata vyrasła na 5,5% - da 426 dalary. U paraŭnańni z krasavikom zarobak pavialičyŭsia na 22 dalary.

Heta vielmi značny rost, u krasaviku zarobak pavialičyŭsia na $13, a ŭ sakaviku - na $24.

Značnym byŭ rost zarabotnaj płaty i ŭ realnym vyražeńni, heta značyć skarektaavany na rost spažyvieckich cen. Pavodle dadzienych Nacyjanalnaha statystyčnaha kamiteta realnaja zarpłata pavialičyłasia ŭ traŭni ŭ paraŭnańni z krasavikom na 7,7%.

Krychu mieniej, čym u siarednim pa krainie, u mai pavialičyłasia zarabotnaja płata ŭ śfiery, źviazanaj z vyličalnaj technikaj: na 9% - da 9,583 młn. rub.
Ale prahramisty zastalisia liderami pa zarobku ŭ Biełarusi.

U śfiery vytvorčaści koksu, naftapraduktaŭ i jadziernych materyjałaŭ rost zarobku staŭsia i taho mienšym: 2,6%. U vyniku zarobak u mai ŭ hetaj śfiery ekanomiki dasiahnuŭ 7,404 młn. rub. Ale heta zapavoleńnie možna ličyć narmalnym, bo raniej zarobak u naftapierapracoŭcy ros našmat chutčej, čym u cełym pa ekanomicy.

U chimičnaj vytvorčaści siaredniaja naličanaja zarpłata ŭ mai 2012 vyrasła na 11,7%, dasiahnuŭšy 6,369 młn. rub.

U cełym u pramysłovaści zarobak u mai pavialičyŭsia na 9,5% (da 4,008 młn. rub), heta značyć, praktyčna hetaksama, jak i ŭ siarednim pa ekanomicy.

U śfiery finansavaha pasiarednictva siaredni zarobak u mai, jak heta ni dziŭna, nie vyras, a źniziŭsia: na 3,9% (da 5,546 młn. rub).

Značna - na 15% - vyrasła ŭ mai ŭ paraŭnańni z krasavikom siaredniaja naličanaja zarabotnaja płata ŭ sielskaj haspadarcy. Jana dasiahnuła 2,239 młn. rub, ale ŭsio roŭna zastałasia na vielmi nizkim uzroŭni ŭ paraŭnańni ź inšymi halinami ekanomiki. U handli zarobak pavialičyŭsia ŭ našmat mienšaj stupieni: na 6,2% - da 3,251 młn. rub.

Ale bolš za ŭsio siaredniaja naličanaja zarabotnaja płata ŭ mai 2012 pavialičyłasia ŭ budaŭnictvie - na 15,6% (da 4,097 młn. rub). Vidać, heta źviazana z žadańniem pradpryjemstvaŭ spynić adtok kadraŭ z hetaj haliny. Dziakujučy rostu ŭ mai zarobak u śfiery budaŭnictva pavialičyŭsia ŭ realnym vyražeńni ŭ paraŭnańni z majem 2011 hoda na 15,1%.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj3

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli biełarusa asudzili, imavierna, pa novaj spravie «rejkavych partyzanaŭ»

Skandał u połackaj škole: maci śćviardžaje, što jaje syna źbili na treniroŭcy pa dziudo — tak chłopca «vychoŭvaŭ» trenier23

Na Kamaroŭcy źjaviłasia pieršaja biełaruskaja maładaja bulba4

U biełaruskim karšerynhu jeździać aŭto na rasijskich numarach. Heta ŭvohule narmalna?6

U aptekach prapaŭ papularny antydepresant fłuaksiecin2

Ukraina siońnia ŭnačy naniesła ŭdary pa naftabazie ŭ Vuść-Łabinsku ŭ Krasnadarskim krai, pa porcie Maryupala

Vy taksama časta čujecie huł u vušach, jakoha inšyja nie čujuć? Navukoŭcy znajšli tłumačeńnie3

Zialenski: Na žal, rasijski bok znoŭ vybiraje vajnu1

50 čałaviek jechali na hruzaviku praz pustyniu Sachara. Hruzavik złamaŭsia, i amal usie pamierli ad smahi1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj3

«Ni tady, ni siońnia ja nie liču, što zrabiŭ štości kiepskaje». Dziadok ščyra raskazaŭ pra byłyja adnosiny z 16‑hadovaj dziaŭčynaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić