Sabrać svoj rod
Vykładčyk Viciebskaha technalahičnaha ŭniversytetu, były vajenkam Illa Kiślak vyrašyŭ ździvić ziemlakoŭ. U miastečku Lavonpal (Miorščyna) jon naładziŭ vialikuju sustreču — «Śviata rodu Kiślakoŭ». Źjechałasia bolš za 80 čałaviek z roznych kutkoŭ Biełarusi, a taksama — Rasiei i Ŭkrainy.
Sustreča była pryznačanaja kala miascovaj carkvy, potym prajšło nabaženstva ab zdaroŭi Kiślakoŭ dy ich rodzičaŭ, panichida ab pamierłych, naviedańnie mohiłak, dzie pachavanyja ich dziady j pradziedy. «Takoj kolkaści ludziej u carkvie nie było ad śviatkavańnia tysiačahodździa miastečka», — kaža śviatar Lavonpalskaj carkvy a.Mikałaj.
Radavod Illa Kiślak pačynaje ad pradzieda, jaki žyŭ u Barsukach za try kilametry ad miastečka i nasiŭ proźvišča Baranoŭski.
Sabrać narod
Bolej jak tydzień doŭžyŭsia plener u Lavonpali. Pryjechali maładyja mastaki z Połacku j Viciebsku, Aleś Puškin, paetka Lera Som. Hanarovym hościem i — adnačasova — haścinnym haspadarom byŭ paet, pierakładčyk i krajaznaviec Siarhiej Paniźnik. Jon puściŭ mastakoŭ kolki dzion pažyć u stvoranym jahonymi vysiłkami muzei-siadzibie «Chata babki Jadźvińni».
Bahataje na daŭnija pabudovy miastečka stała niekali nieperspektyŭnaj vioskaj, ź jakoj adny jechali ŭ centar kałhasu dy sielsavietu, druhija — u rajcentar, trecija — u Viciebsk, Ryhu ci Leninhrad. Ale tut było na što pahladzieć. Zastałasia ŭ miastečku śviedka daŭniaj vieličy draŭlanaja carkva 1774 h. — byłaja ŭnijackaja, ź jakoj hadoŭ 60 tamu śpiłavali śpičaki dy pasadzili «cybulinu». Vialiki pałac hrafaŭ Łapacinskich z reštkami šykoŭnaha terasnaha parku, jaki kataliki pieraabstaloŭvajuć pad kaścioł. Kalona na bierazie Dźviny, pryśviečanaja polskaj Kanstytucyi, pabudavanaja «na vidu ŭ hroznaha praciŭnika, kab viedali, što tut jość zakon», jak pisaŭ adzin z Łapacinskich. Zachavałasia kolki žydoŭskich damoŭ z kramami, były papoŭski dom kanca XIX st. Da mastakoŭ prychodzili ludzi roznaha vieku, miascovy lud i pryježdžyja dačniki ź biełaruskich miestaŭ, Picieru, Maskvy, Łatvii. Usie havaryli pra ŭnikalnaść miastečka, minuŭščynu, razvažali pra dzień siońniašni… U budučyniu zazirać nie imknulisia.
Uładzimier Pučynski, Lavonpal — Miensk
Jubilej F.B.
165-ja hadavina z dnia narodzinaŭ Franciška Bahuševiča prajšła ŭ Miensku nieprykmietna. Chlipka adhuknuŭsia z nahody hetaj padziei naš druk, a to i zusim nie adhuknuŭsia. Nijak nie adhuknułasia z nahody Bahuševičavaha jubileju sioleta, jak heta ni dziŭna, i mienskaja biblijateka imia Bahuševiča, čaho raniej nikoli nie było. Zatoje na paetavaj radzimie ŭ padvilenskich Śviranach dzień narodzinaŭ F.B. adznačany ŭźniosła, sa śviatarami, z malitvami, z prezentacyjami knižki «Śviaty toj kutočak falvarak Śvirany».
Sioleta ŭ druhoj pałovie vieraśnia, jak paviedamiŭ Juraś Hil, zasnavalnik śviranskaha narodnaha memaryjału ŭ honar Bahuševiča, miarkujecca praciah ušanavańnia. U Vilni na vulicy Konnaj budzie ŭstalavana memaryjalnaja doška na honar F.B. Mienavita tutaka žyŭ Biełaruski Prarok z 1884 hodu.
Uładzimier Sodal, Śvirany—Miensk
Kamientary