Ułada

Biełaruskija čarnicy jeść usia Eŭropa

Biełkaapsajuz naroščvaje pastaŭki jahadaŭ na eŭrasajuzaŭski rynak.

—Letaś ja zdała čarnic na 1,5 miljona rubloŭ, sioleta — pakul što na 500 tysiač, ‑‑ kaža Lija Rolič, žycharka Maładziečanskaha rajona. ‑‑ Dobra, što ŭ hetym hodzie prymajuć pa vysokaj canie — pa «piaciorcy» za kiłahram, a heta ž žyvyja hrošy!

Maładziečanskaje rajpa surjozna padrychtavałasia da siezona narychtovak: na pracu ŭ jakasci narychtoŭščykaŭ pryniatyja dvaccać čałaviek, da pracesu padklučanyja ŭsie 82 pradpryjemstvy handlu rajona, dadatkova nabyta bolš za 800 adzinak tary. Jak paviedamiła načalnik adździeła narychtovak Maładziečanskaha rajpa Tamara Siańko, «čatyry tony zamarožanych jahad ekspartavanyja ŭ Litvu, astatnija byli adpraŭlenyja na Maładziečanski charčovy kambinat».

PUP «Maładziečanski charčovy kambinat» — adno z bujniejšych pierapracoŭčych pradpryjemstvaŭ Biełkaapsajuza. Abnoŭlenaja techničnaja baza i vykarystańnie z 2004 hoda technałohii šokavaj zamarozki čarnic dazvalaje kambinatu składać mocnuju kankurencyju aptovym eksparcioram na Zachad.

Pa hetaj technałohii jahady prachodziać niekalki stupieniaŭ ačystki na śpiecyjalnym ahrehacie, paśla čaho fasujucca ŭ zapłambavanyja pakiety i zachoŭvajucca niekatory čas u maraziłcy. Tempieratura tam dasiahaje «minus 22 — minus 24» hradusy. Takaja hłybokaja zamarozka dazvalaje zachavać usie karysnyja jakasci jahady i paźbiehnuć prablem pry transparciroŭcy. Štohod 90 pracentaŭ ad abjomu pryniatych kambinatam čarnic nakiroŭvajecca ŭ krainy Bałtyi, Polšču, Hiermaniju. Z astatniaj syraviny kambinat vyrablaje soki, džem, vareńnie, praciortyja z cukram jahady dla biełaruskaha spažyŭca. Vialikim popytam karystajecca šklanoje kansiervavańnie. Z hetaha hoda sok z čarnic razlivajecca ŭ šklanki jeŭrapiejskaha ŭzoru — jomistaściu 0,74 litra i z zakrutkaj typu «tvist‑of».

— Technałohija hłybokaj zamarozki pierśpiektyŭnaja i rentabielnaja, — havoryć Taćciana Bobryk, namiesnik dyrektara pa ekanomicy Maładziečanskaha charčkambinata. Letaś prybytak ad vytvorčasci skłaŭ 20 pracentaŭ, u hetym — 15. U pierśpiektyvie na nastupny hod — pavieličeńnie chaładzilnaj bazy. U płanach — ustanaŭleńnie abstalavańnia kłasa A. Sprava ŭ tym, što ŭ Jeŭropie čarnicy padzialajucca na hatunki, vyšejšy ź jakich hatunak A. Jaho prykmieta — adsutnaść na jahadach tak zvanych «antenak». Užo hučała prapanova ad našych pastajannych klijentaŭ uźniać uzrovień ačystki da takoj miažy, što, niesumnienna, pavialičyć sabiekošt syraviny. Ideja pakul abmiarkoŭvajecca.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč33

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Usie naviny →
Usie naviny

Va Udmurcii adbivajuć samuju masiravanuju ataku BPŁA2

«Možna nabyć i ananasy, i butelečku IPA». Biełarusy ŭ zachapleńni ad asartymientu aŭtałaŭki4

HUR źniščyła puskavuju ŭstanoŭku S-400 u Krymie i RŁS1

Ci praviaduć mietro ŭ «Paŭnočny bierah» i jak rekanstrujujuć Daŭhinaŭski trakt. Jakija pieramieny čakajuć Centralny rajon stalicy1

U kamandavańni ZŠA ličać, što ŭdary ŭ rajonie Armuza vyčarpali efiektyŭnaść — Axios3

Biełaruska adkryła škołu dla ślapych dziaciej u indyjskaj hłybincy2

Unačy Biełharad byŭ atakavany bieśpiłotnikami1

Abvieščany aranžavy ŭzrovień niebiaśpieki z-za navalnic i zaleŭ

Jakuju došku dla narezki vybrać — draŭlanuju ci płastykavuju? Što kažuć śpiecyjalisty3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč33

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić