Hramadstva55

Nastaŭniki, jakija pajšli suprać režymu — videa

Na Dzień nastaŭnika – historyi piedahohaŭ, jakim nie soramna hladzieć dzieciam u vočy.

Hościa «Razmovy Kalinkinaj» – nastaŭnica historyi Natalla Iljinič, jakuju dva z pałovaju hoda tamu pastavili pierad vybaram: vyjści z apazicyjnaj partyi abo zvolnicca. Kali nie zhadziłasia, pasiarod navučalnaha hoda nie praciahnuli kantraktu.

Natalla Iljinič 26 hadoŭ adpracavała ŭ talkaŭskaj škole, dzie stvaryła krajaznaŭčy hurtok i sajt«Talka.info», vydała knihu «Talka i navakolli»,

daśleduje nacyjanalna-vyzvalenčaje paŭstańnie 1863 hoda suprać Rasiejskaj impieryi pad kiraŭnictvam Kastusia Kalinoŭskaha ŭ Ihumienskim paviecie, štohod pravodzić Talkaŭski fest – śviata, jakoje lubiać školniki i dobra viedaje hramadskaść. Siarod jejnych vychavancaŭ – fiłosafy, sacyjołahi, historyki dy falkłarysty.

Sp. Iljinič uzhadvaje, što ŭ časy pierabudovy ŭ nastaŭnickaj było hučna ad dyskusijaŭ, ludzi nie bajalisia vykazvać svaju dumku. A ŭ 2000-ja zrabiłasia cicha. «Pryjšli, žurnał uziali dy pajšli na ŭrok».

Hościa prahramy ŭzhadvaje, što niadaŭna paznajomiłasia z nastaŭnikam, jakoha taksama zvolnili za «palityku».

Uładzimir Juržyc vykładaŭ infarmatyku ŭ siaredniaj škole № 20 horada Oršy, a ŭ pieršaj pałovie 2000-ch byŭ jaje dyrektaram. Ni na parłamienckich vybarach 2000 hoda, ni na prezidenckich u 2001-m, uzhadvaŭ jon u presie, ułady jašče nie rychtavali hatovych ličbaŭ u vynikovych pratakołach. Tady nastaŭnikaŭ razam z dyrektarami pradpryjemstvaŭ źbiraŭ staršynia harvykankamu i papiaredžvaŭ, što «prafiesijnyja jakaści» piedahohaŭ buduć aceńvać pavodle vynikaŭ hałasavańnia na ŭčastkach.

Na ŭčastku Uładzimira Juržyca padlik hałasoŭ adlustroŭvaŭ sapraŭdnuju volu vybarcaŭ, i ŭžo ŭ 2004-m uznačalić kamisiju jamu nie dazvolili. Ale jon zastavaŭsia dyrektaram škoły, dzie byŭ učastak, i zdoleŭ damahčysia praŭdzivaha padliku. Tady za treci prezidencki termin Alaksandra Łukašenki prahałasavali 48 %. Z časam sp. Juržyca pazbavili nie tolki pasady dyrektara, ale i nastaŭnika.

Choć jašče ŭ 2007-m dziaržaŭnaja hazieta «Respublika» pisała pra jaho: «… talenavity čałaviek – talenavity ŭva ŭsim».

Hetki vypadak zdaryŭsia ŭ Miensku i z adnakurśnicaju Natalli Iljinič. Ciapierašniuju situacyju ŭ škole jana pradkazalna paraŭnoŭvaje z 1930-mi hadami.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Usie naviny →
Usie naviny

U Tbilisi źniasuć architekturny abjekt, jaki pavinien byŭ stać adnym ź simvałaŭ horada16

Wildberries paśla ŭkrainskich atak vydaliŭ raździeł «Usio dla SVA»4

Na Hrodzienščynie vajskovyja kamisary adpravilisia vučyć sialan źbirać uradžaj12

«Ź Biełarusi ŭ turmu». Nazvu našaj krainy abyhrali na viasiołym šou ŭ Vilni8

Zahnuŭsia biznes člena chakiejnaj kamandy Łukašenki, jaki abiacaŭ pabudavać łyžny maniež za Viarchoŭnym sudom uzamien na łasyja ŭčastki3

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

Na Słonimščynie školniki znajšli 500 artefaktaŭ i manietu XVII stahodździa

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu2

U Minsku aŭtobus zadaviŭ naśmierć ułasnaha kiroŭcu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić