Hramadstva55

Pa ŭsioj Biełarusi prajedzie vystava «Praŭda pra Kurapaty»

Siońnia ŭ adździele infarmacyi, kultury i adukacyi Ambasady ZŠA raspačałasia vystava «Praŭda pra Kurapaty».

U padrychtoŭcy vystavy ŭdzielničali hramadzianskija inicyjatyvy «Ekśpierty ŭ abaronu Kurapataŭ», «Chryścijanskaja złučanaść», «Dyjaryjuš», supołka «Pahonia» Biełaruskaha sajuzu mastakoŭ, prafsajuz «REP», elektronny archiŭ «Vytoki», Art-siadziba i Asambleja demakratyčnych niaŭradavych arhanizacyj Biełarusi. 

Vystava padzielenaja na 8 častak — Eksplikacyja, Adkryćcio, Ušanavańnie, Abarona, Terytoryja, Daśledavańnie, Katy, Rasstralanyja.

Vystavu płanujuć pakazać u inšych haradach Biełarusi. Naviedvalnikam pradstaŭlenyja śpisy rasstralanych padčas stalinskich represij, kožny moža aznajomicca z materyjałami daśledavańniaŭ na miescach rasstrełaŭ.

Taksama na vystavie šmat fotazdymkaŭ, jakija adlustroŭvajuć padziei, źviazanyja z abaronaj Kurapataŭ. Prysutničajuć vialikija artykuły pra praviedzienyja mitynhi 19 červienia i 30 kastryčnika 1988 hoda, padziei 2001 hoda, kali praz Kurapacki les prakładali MKAD, padčas čaho było zahublena kala 400 pachavańniaŭ. 

Pavierany ŭ spravach ZŠA Skot Rołand na adkryćci vystavy zajaviŭ, što letaś vystava była vielmi karotkaj, tamu sioleta było vyrašana pravieźci vystavu jašče i pa inšych haradach Biełarusi. Skot pavitaŭ usich pa-biełarusku, ale vybačaŭsia, što nie moža pakul što na našaj movie dobra razmaŭlać. Pry hetym pierakładčyk pieradavaŭ słovy pavieranaha pa-biełarusku. 

«Chacieŭ by padziakavać arhanizataram, jakija rychtavali hetuju vystavu. Hetaja tema vielmi balučaja i važnaja dla siamiej, jakich datyčyłasia hetaja trahiedyja. Siońnia tut na vystavie prysutničajuć pradstaŭniki mižnarodnaj supolnaści, tamu ja spadziajusia, što heta dazvolić pryciahnuć maksimalnuju ŭvahu.

Ja byŭ nieadnarazova ŭ Kurapatach. Heta sapraŭdnaja trahiedyja. Niekatoryja pytajucca: pry čym tut Amieryka? Ja im nahadvaju, što padčas vizitu Biła Klintana ŭ Biełaruś jon naviedaŭ Kurapaty. My robim hetyja vystavy, kab nahadać maładym pra heta, kab padobnaje bolš nie paŭtarałasia».

Skot Rołand (u centry źleva).

Akramia infarmacyjnych materyjałaŭ, na vystavie možna pabačyć mastackija tvory i instalacyi.

U jakich haradach i kali adbuducca vystavy, stanie viadoma paźniej.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia4

«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski patroliŭ Pucina raźvieddanymi pra padzieńnie rejtynhu rasijskaha kiraŭnika i rost pratesnych nastrojaŭ u RF4

Biełaruski mańjak siadzić u Rasii i prydumlaje sabie novyja kryminalnyja spravy, kab nie viartacca ŭ turmu, dzie jaho katujuć5

U telehram-akaŭncie źnikłaha Anatola Kotava zaŭvažyli dziŭnuju aktyŭnaść9

U Minsku pradajuć stalinku ź vintažnym dafaminavym interjeram4

U Naroŭli na pažary zahinuli 73‑hadovaja piensijanierka i dvoje jaje praŭnukaŭ — 5‑hadovaja dziaŭčynka i 10‑hadovy chłopčyk

«Ich Valeryj Lavonćjeŭ treniruje?» Sacsietki rahočuć i zachaplajucca leapardavymi kaściumami futbalistaŭ zbornaj Konha4

Brytanija pierachapiła sudna rasijskaha «cieniavoha fłotu» ŭ Ła-Manšy1

Čamu minskija aŭtobusy žoŭtyja, a tralejbusy — sałatavyja? Akazałasia, u hetym jość łohika6

U Brazilii dziaŭčynu kinuli z 40‑mietrovaj vyšyni, zabyŭšysia zamacavać achoŭny kanat2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia4

«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić