Na Biełastoččynie prajšoŭ fiestyval biełaruskaj tradycyi Soncahraj FOTY
Śviata sabrała kalektyvy z Hdańska, Varšavy i Padlašša. Arhanizatary stavili na mecie prezientavać nie sceničnuju, a žyvuju, aŭtentyčnuju biełaruskuju kulturu praz supolnyja śpievy i tancy.

Fiestyval biełaruskaj tradycyi Soncahraj na Biełastoččynie adbyŭsia 12 i 13 červienia. Jak paviedamlaje vydańnie Reform.news, śviata razharnułasia adrazu na dźviuch placoŭkach.
Fiestyval pačaŭsia na centralnaj płoščy Biełastoka — rynku Kaściuški. U hety dzień vystupili žanočy śpieŭny hurt BARVY (Hdańsk), mužčynski hurt KASARY (Varšava), tancavalny hurt dziaciej i moładzi PADLASKI WIANOK (Biełastok).



13 červienia śviata praciahnułasia ŭ vioscy Viluki (hmina Dubičy Carkoŭnyja). Siarod zaprošanych haściej byli BARVY (Hdańsk), KASARY (Varšava), studyja falkłoru padlašskich biełarusaŭ ŻEMERWA (Studzivody).


U prahramie festu — žyvaja instrumientalnaja muzyka, tradycyjnyja śpievy i supolny śpieŭny schod, a taksama — tancavalnyja varštaty dy patancoŭki.




Fiestyval biełaruskaj tradycyi Soncahraj prezientuje aŭtentyčnyja biełaruskija hurty, a taksama roznyja aktyŭnaści — tradycyjnyja biełaruskija tancy i supolnyja śpievy. Jon stvaraŭsia fondam Tutaka z admysłovaj metaj — raźvivać sapraŭdnuju, niesceničnuju biełaruskuju kulturu.
-
Žonka Alaksandra Milinkieviča raskazała pra jahony stan: pamiać zachavałasia, ale z ruchalnym aparatam vialikija prablemy
-
«Ja ŭ kałonii byŭ bolš volny». Były palitviazień Tamaz Pipija raskazaŭ pra 6 hadoŭ za kratami i novuju paranaidalnuju biełaruskuju realnaść
-
Vyjšaŭ na svabodu palitźniavoleny fanat Cimur Pipija
Kamientary