Mierkavańni55

Pałova biełarusaŭ bajacca razryvu z Rasiejaj

Sacyjalahičnaja słužba Gallup apublikavała vyniki svajho biełaruskaha apytańnia. Bolšaść apytanych uchvalaje rasiejskaje kiraŭnictva, ale adnosnaja bolšaść taksama choča dobrych adnosinaŭ z Eŭropaj.

Sacyjalahičnaja słužba Gallup apublikavała vyniki svajho biełaruskaha apytańnia. Bolšaść apytanych uchvalaje rasiejskaje kiraŭnictva, ale adnosnaja bolšaść taksama choča dobrych adnosinaŭ z Eŭropaj.

Niadaŭnija dyplamatyčnyja j ekanamičnyja kroki ŭradaŭ Złučanych Štataŭ, Eŭrasajuzu j Rasiei ŭ dačynieńni da Biełarusi napružyli adnosiny pamiž kožnaj z hetych dziaržavaŭ i byłoj savieckaj respublikaj. Dadzienyja apytańnia, praviedzienaha instytucyjaj Gallup u 2007 hodzie, pakazvajuć, što blizkija adnosiny z Rasiejaj dla biełarusaŭ važniejšyja za blizkija stasunki z ZŠA j Eŭrasajuzam.

44 % biełarusaŭ kažuć, što bolš važna mieć ciesnyja stasunki z Rasiejaj, navat kali b heta mahło paškodzić stasunkam ichnaj krainy z ZŠA. Tolki 6 % biełarusaŭ kažuć, što ciaśniejšyja stasunki z ZŠA važiejšyja, i 36 % udzielnikaŭ apytańnia — što adnolkava važna mieć blizkija stasunki z abiedźviuma krainami.

Biełarusy daražać ščylnymi suviaziami z Rasiejaj, ale adnosiny pamiž hetymi dźviuma krainami zrabilisia napružanymi paśla taho, jak Rasieja padniała taryfy na naftu, jakaja pastupaje ŭ Biełaruś. Niahledziačy na heta, jak pakazvaje apytańnie Gallup ad červienia 2007 hodu, bolšaść biełarusaŭ (51 %) pazytyŭna stavicca da rasiejskaha kiraŭnictva, tolki kožny piaty (20 %) stavicca nehatyŭna, i 2 9% nia majuć mierkavańnia na hety kont.

Niadaŭnija padziei taksama pryviali da kryzisu ŭ dyplamatyčnych adnosinach pamiž Biełaruśsiu i ZŠA. ZŠA j Eŭrasajuz nakłali vizavyja abmiežavańni, a ZŠA niadaŭna ŭviali finansavyja sankyi suprać biełaruskaj naftapierapracoŭki, kantralavanaj kiraŭnictvam krainy. Biełaruski MZS adkazała vysyłkaj amerykanskaha pasła i adklikańniem svajho pasła.

Užo ŭ lipieni 2007 hodu, kali Gallup pravodziŭ apytańnie ŭ krainie, acenka biełarusami amerykanskaha kiraŭnictva ŭžo była vielmi nizkaj. Tolki 11 % apytanych biełarusaŭ uchvalajuć amerykanskaje kiraŭnictva, u toj čas jak 53 % nie ŭchvalajuć, a 36% nia majuć mierkavańnia.

Zatoje pra kiraŭnictva Eŭrasajuzu biełarusy lepšaje dumki. Prykładna adzin z čatyroch biełarusaŭ (27 %) kaža, što ŭchvalaje pracu kiraŭnictva ES, u toj čas jak 15 % kažuć, što nie ŭchvalajuć kiraŭnictva ES i 58% nia majuć mierkavańnia ŭ hetym pytańni.

Kali Gallup apytvaŭ biełarusaŭ, ci važna mieć bolš ščylnyja suviazi z Eŭrasajuzam, navat kali b heta mahło paškodzić adnosinam krainy z Rasiejaj, tolki 6 % respandentaŭ adkazała, što padzialaje hetaje mierkavańnie. Adna tracina respandentaŭ (33 %) kaža, što važniej mieć ščylnyja adnosiny z Rasiejaj, i 37 % kažuć, što adnolkava važna mieć ščylnyja stasunki z abiedźviuma siłami.

Dadzienyja apytańnia Gallup pakazvajuć, što ŭ budučyni ščylniejšyja suviazi z Rasiejaj, vierahodna, buduć mieć dla Biełarusi pryjarytet nad palapšeńniem stasunkaŭ z ZŠA ci ES.

Vyniki apytańnia zasnavanyja na asabistych interviju z 1114 darosłymi va ŭzroście ad 15 hadoŭ, praviedzienych u lipieni‑vieraśni 2007 hodu ŭ Biełarusi. Maksymalny barjer statystyčnaj pamyłki składaje ±3%.

Anton Taras, pavodle gallup.com

***

Uchvalajecie vy, ci nie, pracu kiraŭnictva nastupnych krainaŭ?

Uchvalaju, nie ŭchvalaju, nia viedaju/admovilisia

***

Niekatoryja dumajuć, što dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja adnosiny z ZŠA, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z Rasiejaj, u toj čas, jak inšyja dumajuć, što bolš važna mieć ščylnyja adnosiny z Rasiejaj, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z ZŠA. A jak vy ličycie asabista?

Nia viedaju / Admovilisia ad adkazu 14%
Dla Biełarusi adnolkava važna mieć ščylnyja stasunki j z Rasiejaj, i z ZŠA 36%
Dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja stasunki z Rasiejaj, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z ZŠA 44%
Dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja stasunki z ZŠA, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z Rasiejaj 6%

***

Niekatoryja dumajuć, što dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja adnosiny z Eŭrasajuzam, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z Rasiejaj; inšyja ludzi dumajuć, što dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja adnosiny z Rasiejaj, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z Eŭrasajuzam. Što z hetaha najbolš adpaviadaje vašym pohladam?

Nia viedaju / Admovilisia 24%
Dla Biełarusi važna mieć ščylnyja adnosiny i z Rasiejaj, i z Eŭrasajuzam 37%
Dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja adnosiny z Rasiejaj, navat kali heta moža paškodzić adnosinaam z Eŭrasajuzam 33%
Dla Biełarusi bolš važna mieć ščylnyja stasunki z Eŭrasajuzam, navat kali heta moža paškodzić stasunkam z Rasiejaj 6%

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej5

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Usie naviny →
Usie naviny

Syn Sańnikava raskazaŭ, čamu vučyŭsia ŭ Čarnahoryi: U Varšavie zdałasia niespakojnaj situacyja z šavinizmam28

Ukraina: Rasijanie pavialičyli kolkaść dronaŭ, jakija zapuskajucca ź Biełarusi6

Rasijanie atakavali dva ŭkrainskija pošukava-vyratavalnyja sudny

U Kienii znoŭ pabačyli «pryvida lesu», jaki bajalisia, što ŭžo źnik

Paśla daždžu nad Minskam padniałasia niezvyčajnaja viasiołka FOTAFAKT1

U Armienii CVK admoviłasia zdymać z vybaraŭ hałoŭny prarasijski błok8

«Navošta nam vioski pa try čałavieki?» Piotra Piatroŭski prapanuje zvozić piensijanieraŭ z małych viosak u ahraharadki20

«Cudy apakaliptyčnaha śvietu». Na Danbasie ptuški vijuć hniozdy z dronavaha optavałakna4

Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svajo lecišča pad Minskam. Jon zmahajecca za svoj hazon z hradkami žonki9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej5

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić