U Miensku adčyniłasia vystava samaha znakamitaha hruzinskaha mastaka. Karciny aŭtara, jaki pasłužyŭ pratatypam dla pieśni «Miljon punsovych ružaŭ», možna budzie bačyć try miesiacy.

Vystava žyvapisu vydatnaha hruzinskaha mastaka Niko Pirasmani (Mikałaj Pirasmanišvili, 1862—1918) adkryłasia 30 maja ŭ Nacyjanalnym mastackim muziei ŭ Minsku.
U ekspazicyi pradstaŭleny 24 raboty majstra sa zboru Nacyjanalnaha muzieja Hruzii, u jakim zachoŭvajecca 160 tvoraŭ mastaka. Siarod ich najbolš viadomyja pałotny N.Pirasmani, u tym liku «Dziaŭčynka z pavietranym šaram», «Leŭ i sonca» i «Artačalskija pryhažuni», a taksama siužetnyja karciny, jakija pieradajuć atmaśfieru žyćcia Hruzii ŭ pačatku minułaha stahodździa.
Pavodle słoŭ pasła Hruzii ŭ Biełarusi Davida Załkalijani, hienij N. Pirasmani byŭ pryznany tolki paśla jaho śmierci. Dypłamat paviedamiŭ, što pieršaja vystava majstra, paśla jakoj jaho tvorčaść nabyła suśvietnuju viadomaść, adbyłasia ŭ Maskvie ŭ 1913 hodzie. Pasoł vykazaŭ spadziavańnie, što ciapierašniaja tvorčaja akcyja budzie pačatkam šyrokaha supracoŭnictva dźviuch krain u halinie kultury.
Prafiesar Biełaruskaj dziaržaŭnaj akademii mastactvaŭ, zasłužany dziejač mastactvaŭ Biełarusi Uładzimir Toŭścik zaznačyŭ, što N. Pirasmani ŭvasablaje ziamlu nie tolki Hruzii, ale ŭsiaho Kaŭkaza. Pavodle jaho słoŭ, karciny mastaka-samavuka prasiaknuty ducham kaŭkazskaj haścinnaści, ščodraści i prastaty ŭ znosinach, ščyraściu i luboŭju.
U intervju BiełaPAN dyrektar muzieja Uładzimir Prakapcoŭ vykazaŭ udziačnaść dyrektaru Nacyjanalnaha muzieja Hruzii Davidu Łardkipanidze za mahčymaść paznajomicca z mastactvam N. Pirasmani, a taksama paviedamiŭ, što na 8 žniŭnia zapłanavana padpisańnie dahavora ab supracoŭnictvie dvuch muziejaŭ. «My damovilisia ab abmienie nie tolki karcinami z fondaŭ muziejaŭ, ale i karcinami sučasnych biełaruskich i hruzinskich mastakoŭ, tym bolš što Minsk i Tbilisi źviazany pramym avijarejsam, jaki dazvalaje nam spraścić prablemu dastaŭki tvoraŭ. Aprača taho, u nas źjaviŭsia cudoŭny partnior — Hruzinski narodny bank, jaki nabyŭ 70 % akcyj Biełaruskaha narodnaha banka 0187, — zaznačyŭ U. Prakapcoŭ.
Vystava budzie pracavać da 13 žniŭnia.
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary