Śviet11

Pamior kłoŭn Aleh Papoŭ

U rasijskim Rastovie-na-Donie padčas znachodžańnia na hastrolach pamior kłoŭn Aleh Papoŭ.

Aleh Papoŭ — adzin z samych viadomych cyrkavych artystaŭ. Papoŭ naradziŭsia 31 lipienia 1930 h. pad Maskvoj i staŭ viadomy šyrokaj publicy svaim vobrazam «Soniečnaha kłoŭna». U 1991 hodzie Papoŭ źjechaŭ žyć u Hiermaniju, dzie pracavaŭ pad psieŭdanimam «Ščaślivy Hans».

«U jaho spyniłasia serca, jon ni na što nie skardziŭsia, prosta hladzieŭ televizar. Vyklikali chutkuju, chutkaja pryjechała i kanstatavała śmierć», — raspavioŭ dyrektar rastoŭskaha cyrka Dźmitryj Raźničenka, udakładniŭšy, što Papoŭ pamior u haścinicy cyrka ŭ Rastovie-na-Donie.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Pastprad Biełarusi ŭ AAN sustreniecca z Koŭłam i pieradaść jamu pasłańnie ad Łukašenki3

Pastprad Biełarusi ŭ AAN sustreniecca z Koŭłam i pieradaść jamu pasłańnie ad Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

«Ludzi bačyli, što raźbirajuć nie dreva, a parachno». Katalicki aktyvist zastupiŭsia za navahrudskich manašak12

«Budavała karjeru, kab ciapier sarvacca ŭ ahrarny? Adnaznačna tak!» Dekany Horackaj akademii zakachali ŭ siabie sacsietki17

U centry Bresta pastaviać hihanckija vahi ź niezvyčajnymi adzinkami vymiareńnia2

«Nie budziem źviartać uvahu na limitrofaŭ». Juraś Ziankovič zapuściŭ ułasnaje miedyja, nie viedajučy, što hetaksama nazyvajecca sajt paźniakoŭcaŭ15

Imieniem Trampa nazavuć darohu ŭ Zachodniaj Sachary5

Biełaruś stała hałoŭnym eksparcioram rapsavaha aleju ŭ Izrail7

Paŭłu Mickieviču, jaki źjechaŭ ź Biełarusi jašče ŭ 2000-ch, zavočna prysudzili piać hadoŭ kałonii6

Zvarščyk z Oršy zahinuŭ na vajnie. Žonka dva hady biłasia za hrabavyja — i ŭsio ž vybiła ich9

Na Hrodna abrynułasia mocnaja zaleva VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pastprad Biełarusi ŭ AAN sustreniecca z Koŭłam i pieradaść jamu pasłańnie ad Łukašenki3

Pastprad Biełarusi ŭ AAN sustreniecca z Koŭłam i pieradaść jamu pasłańnie ad Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić