Mierkavańni

«Niechta hety hranatamiot skraŭ i pradać nie zdoleŭ»

Svaju viersiju pryčyn kryminalnaha pieraśledavańnia Mikałaja Aŭtuchoviča ŭ intervju karespandentu «BiełHaziety» vykłaŭ eks‑deputat Viarchoŭnaha Savieta, davieranaja asoba Aŭtuchoviča padčas vybarčaj kampanii ŭ pałatu pradstaŭnikoŭ u 2004 h Mikałaj Aksamit.

Svaju viersiju pryčyn kryminalnaha pieraśledavańnia Mikałaja Aŭtuchoviča ŭ intervju karespandentu «BiełHaziety» vykłaŭ eks‑deputat Viarchoŭnaha Savieta, davieranaja asoba Aŭtuchoviča padčas vybarčaj kampanii ŭ pałatu pradstaŭnikoŭ u 2004 h Mikałaj Aksamit.

Ministr apioksia

Da vas dajšli čutki pra toje, što HUBAZ MUS vyjaviła zmovu hrupy byłych voinaŭ‑internacyjanalistaŭ na čale ź Mikałajem Aŭtuchovičam, jakija byccam by rychtavali zamach na hubiernatara Hrodzienskaj vobłaści i namieśnika ministra pa padakach i zborach?

— Jon nijaki nie teraryst. Zatoje jon moža vykazać toje, što dumaje, im u vočy. Za heta, upeŭnieny, i papłaciŭsia. A padrychtoŭka zamachu — absurd i hłupstva.

Ja prachodžu ŭ hetaj spravie ŭ jakaści śviedki. U mianie doma rabili pieratrus.

Doma adna žonka, uryvajucca bolš 20 čałaviek z aŭtamatami, biahuć u prybiralniu, na bałkon. Žonka kaža: vy narmalnyja? Nie mahli jak ludzi zajści? Tak možna i zavał serca atrymać! A siomaj ranicy pabudzili.

Chiba ž narmalnyja ludzi tak robiać? Źvierchu zahadali — hetyja i rady staracca, a mazhoŭ nul. Zabrali šmat rečaŭ. Potym ja patrabavaŭ u prakuratury, kab mnie viarnuli rečy, i ŭ mianie paprasili prabačeńnia.

Spačatku patrabavali, kab ja pryjechaŭ da śledčaha ŭ Hrodna, potym havorać: dašlem pytańni ŭ vaŭkavyskuju milicyju faksam, padydzicie i adkažycie. Tam pytańni takoha kštałtu: ci jość u vas zbroja, ci viedajecie vy što pra mierkavanyja terakty ci pra asobaŭ, što ich rychtujuć? Ja adkazaŭ: tak, viedaju,

eks‑staršynia KDB napiaredadni vybaraŭ 2006 h paviedamlaŭ, što apazicyja źbirajecca vadu pacukami trucić. Nu, jany tak i zapisali. Navat śledčy, ź jakim my razmaŭlali, ličyć: raz uziali, treba abvinavačvać.

Usio pryciahnuta za vušy.

Adrazu paśla raspaŭsiudu hetaj infarmacyi pres‑słužba MUS paviedamiła, što joj pakul ničoha nieviadoma pra zaviadzieńnie kryminalnaj spravy. U toj ža čas namieśnik ministra pa padatkach i zborach pryznaŭsia, byccam by čuŭ pra vykryćcio terarystyčnaj hrupy, jakaja rychtavała na jaho zamach.

Eks‑ministr MUS užo abpaliŭsia, kali jany aryštavali Aŭtuchoviča.

U narmalnaj pravavoj dziaržavie śpiarša źbirajecca dokaznaja baza, a tolki potym čałavieka aryštoŭvajuć. Ciapier užo samalubstva nie dazvalaje vypuścić jaho.
A namieśnik ministra jašče nie abpalvaŭsia. Da taho ž tam siadziać nieprafiesijanały, jany robiać biezadkaznyja zajavy. U narmalnaj dziaržavie čałaviek potym adkazvaŭ by za svaje słovy.

Terarysty na «Dažynkach»

Ci sapraŭdy hranatamiot byŭ znojdzieny ŭ škole, raźmieščanaj pobač z haražom Aŭtuchoviča?

— Ja vučyŭsia ŭ hetaj škole, i Aŭtuchovič tam vučyŭsia.

Haražy ad jaje bolš čym za kiłamietr!

Pobač z škołaj znachodzicca vajskovy haradok, «Šanchaj‑horad» jaho nazyvali — pavajennyja zabudovy, draŭlanyja baraki.

Tam pa 4‑5 siemjaŭ aficeraŭ žyło, adnyja vajennyja. Jak tam apynuŭsia hranatamiot? Paśla razvału SSSR mnohija krali i pradavali zbroju.

Moža, chtości ŭziaŭ i pradać nie zdoleŭ. Druhi varyjant — jany jaho sami pryvieźli.

Čamu hranatamiot? Mahło być i što pasurjoźniej.

A ci moh hubiernatar vobłaści ŭpłyvać na los Aŭtuchoviča ŭ bolšaj stupieni, čym vaŭkavyskija ŭłady?

— Heta nie tak. Pa‑pieršaje, ciapierašni hubiernatar i toj, pry jakim Aŭtuchoviča aryštoŭvali ŭ pieršy raz, ‑‑ ludzi roznych kłanaŭ, suviazi pamiž imi nie baču. Pa‑druhoje, kali tam niejak moh akazvać upłyŭ hrodzienski hubiernatar, dyk tolki praz vaŭkavyskuju administracyju.

Čamu sprava Aŭtuchoviča nastolki pryncypovaja dla ŭładaŭ navat u čas libieralizacyi?

— Chutka prezidenckija vybary, a ciapierašniaja ŭłada lubić stvarać vobraz voraha. Hetuju historyju možna razdźmuć — hladzicie, zmova, terarysty, pa častkach razarvuć.

Vielmi pryhožaja situacyja: byłyja aŭhancy, dziaržzmova! Dobra, što nie suprać samoha prezidenta. Bolš za toje, heta ŭžo nie pieršy vypadak.

Hady čatyry tamu, pierad vybarami, kali ŭ Vaŭkavysku pravodzilisia «Dažynki», u siecivie źjaviłasia infarmacyja, što płanujecca zamach na Łukašenku, bo jahony rejtynh padaje. Ja ŭziaŭ razdrukoŭku, sustreŭsia z načalnikam vaŭkavyskaha KDB i skazaŭ: kali pasprabujecie heta paviesić na nas — u vas ničoha nie atrymajecca. Ja tady z Aŭtuchovičam razmaŭlaŭ: Mikałaj, situacyja davoli surjoznaja, ty pojdzieš jak vykanaŭca, a ja — jak arhanizatar. I voś, miarkuju, heta zdaryłasia b jašče na «Dažynkach». A tak atrymałasia zaścierahčysia — praz uciečku jany pabajalisia.

Prezident nieabyjakavy da Vaŭkavysku, jon pamiataje, jak jaho tut sustreli padčas vybaraŭ — skazali ŭ vočy ŭsiu praŭdu, nie škadujučy epitetaŭ. Viedaju jaho dastatkova dobra, piać hadoŭ pobač prasiedzieŭ…

Ci byŭ Aŭtuchovič palityčna aktyŭny?

— Tolki apošnim časam. Z čaho ŭsio pačałosia? Kali jon sutyknuŭsia z hetaj sistemaj jak pradprymalnik, ubačyŭ, što tut pracuje nie pravavaja baza, a inšyja pryncypy, dla jaho heta stałasia šokam. U vyniku jon pačaŭ zajmacca palitykaj — u pryvatnaści, bałatavacca ŭ deputaty PP NS.

Biełyja «miersy» ź ličylnikami

Słužba taksi, zasnavanaja Aŭtuchovičam, była samaj papularnaj u horadzie?

— Raniej była takaja sistema: biareš taksi, tabie kažuć — za stolki pajedu, za stolki nie pajedu. Samyja roznyja mašyny byli, roznyja marki.

A ŭ Aŭtuchoviča byli adnolkavyja biełyja «Miersy», pryhoža azdoblenyja, va ŭsich stajaŭ ličylnik. Taksist vychodziŭ, adčyniaŭ dźviery, staviŭ bahaž.

Brali stroha pa ličylniku. Heta była vizitnaja kartka horadu, takoha siervisu nie było navat ŭ Minsku.

Spytaj luboha vaŭkavysca! Ceny na taksoŭki ŭpali bolš čym u 2 razy, dajechać z centru da mikrarajonu kaštavała 2 tys. Ciapier heta kaštuje 4‑5 tysiačaŭ. U Aŭtuchoviča było 30 mašyn, a ciapier mašyn 10 zastałosia dabitych.

Kali ŭ nas była dziaržaŭnaje taksi, dyrektar aŭtaparku na kožnaj siesii rajsavietu patrabavaŭ datacyi na taksoŭki. Kali nie budzie datacyi, budzie likvidavany «mižhorad», potym «horad»: haradskich taksovak nie budzie. I pradaŭ usie taksoŭki z‑za nierentabielnaści.

A Aŭtuchovič na roŭnym miescy, nie atrymaŭšy ni kapiejčyny ź biudžetu, stvaryŭ cudoŭnuju słužbu. Za što i papłaciŭsia.

Siońnia firma isnuje, ale dychaje na ładan.

U suviazi z čym ciapierašniuju dyrektarku firmy Ludmiłu Paremskuju na minułym tydni zatrymali milicyjaniery i supracoŭniki śpiecpadraździaleńnia «Ałmaz» ź Minsku?

— Nie čuŭ, ja ž zaraz u Polščy. Kali n byŭ, užo siadzieŭ by z Aŭtuchovičam jak arhanizatar. Śledčy tak i skazaŭ žoncy: muž arhanizavaŭ terarystyčnuju hrupu, a sam źjechaŭ u Polšču, kab było alibi.

Paremskaja — adziny čałaviek, jaki zastaŭsia paśla Aŭtuchoviča praciahvać jahonuju spravu, jana ź im kaliści pačynała. Jany prosta žadajuć źniščyć jaho. Za taki termin haładoŭki jon niepapraŭna padarvaŭ zdaroŭje, heta niezvarotnyja pracesy. Jany bačyli, što heta budzie mieć letalny vynik: kali Aŭtuchovič uprecca — dyk užo ŭprecca. Adsiul nadumanaje abvinavačvańnie. Naturalna, ciapier buduć viešać na ich usich sabak.

Treba raspravicca ź firmaj, kab žonka i dačka zastalisia biez srodkaŭ da isnavańnia. Jany ŭžo kali dabivajuć, to dabivajuć da kanca. Vaŭki navat tak nie dabivajuć.

Sud na nasiłkach

Miaccovy druk niejak aśviatlaje hetyja padziei?

— Niezaležnaha druku ŭ horadzie ŭžo niama. Vykankamaŭskaja hazieta dała nievialikuju natatku. Sa spasyłkaj na MUS, pierakanaŭča tak. A kali ŭvažliva pračytać hetuju infarmacyju, to stanovicca śmiešna. Cytuju dasłoŭna: «Try čałavieki aryštavanyja, i mnohija ź ich dajuć pryznalnyja pakazańni». Mnohija z troch! Tym nie mienš abvinavačvańni nie mahli pradjavić ceły hod.

Na čyim baku hramadskaja dumka ŭ Vaŭkavysku, ci vierać haradžanie ŭ vinavataść Aŭtuchoviča?

— Nie vierać absalutna. Jak nie vierać u toje, što jaho vypuściać.

Usie simpatyi ludziej na jahonyja baku. Čym bolej z Aŭtuchoviča ździekujucca, tym bolšy jahony aŭtarytet.

U Biełastoku siadaju na mašynu vaŭkavyskuju, najpierš pytaju, što dy jak. Ludzi kažuć: jaho ŭziać ni za što i pasadziać. Aŭtuchoviča ža strohi byŭ, kali praviniŭsia — adrazu zvalniaŭ. Ja razmaŭlaŭ z taksistam, pakryŭdžanym čałaviekam, jakoha jon zvolniŭ. I navat jon na baku Aŭtuchoviča, chacia musiŭ by zataić kryŭdu.

Adnak ludzi zapałochanyja, admaŭlajucca kamientavać padziei…

— Kožny baicca: skažu — zastanusia biez pracy. Kaniečnie, narod zapałochany. Na kuchniach havorać, a ŭ adkrytuju bajacca.

U horadzie chto‑niebudź abviaščaŭ haładoŭku salidarnaści, byli sproby arhanizavać akcyju pratestu?

— Nie viedaju, nie čuŭ.

U vas jość prahnoz dalejšaha raźvićcia padziejaŭ?

— Praces budzie zakrytym — nie sumniajusia. Na adkrytym usio ich abvinieńnie palacić k čortu. Apraŭdalny vyrak małavierahodny.

Pastupiŭ zahad — uziali pad kazyrok. Kali ŭ nas hłuchaniamy vykrykvaje antyprezidenckija łozunhi, na što možna raźličvać?

Hutaryła Vasilisa Hlinskaja, Biełhazieta

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ11

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy vyjhrali ŭ kamandy Naŭsiedy. I pryśviacili pieramohu pamiaci Miełkaziorava5

Žonka Kańje Uesta ŭ nadta śmiełym naradzie i mascy koški prahulałasia pa centry Tbilisi pad ručku z mužam FOTAFAKT4

Pachavańnie Ali Chamieniei adbudziecca 9 lipienia

U Rasii aryštavali departavanaha biełarusa. Jon ciškom viarnuŭsia, ale spaliŭsia, kali pajšoŭ u palicyju pa daviedku4

«Supierniadziela Trampa»: prezident ZŠA adznačyć jubilej bajami UFC pierad Biełym domam3

U barysaŭskim «Jeŭraopcie» hałuby dziełavita dziaŭbuć arechi 

«Šanoŭnyja siabry, dziakuju vam za padtrymku». Rasijski błohier Illa Varłamaŭ u intervju zhadaŭ Biełaruś i biełaruskuju movu26

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja lisički2

Jakija čysta biełaruskija žanry možna znajści na najbolš poŭnaj muzyčnaj karcie śvietu?5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ11

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić