Hramadstva44

19-hadovaja nastaŭnica z Hrodna raskazała, jak zarablaje 1600 rubloŭ. Nie ŭsie joj vierać

«U rukach ja trymaju svoj raźlikovy list za studzień», — z takich słoŭ pačynajecca rolik, jaki narabiŭ šumu ŭ tyktoku. Aŭtarka videa — 19-hadovaja dziaŭčyna, jana skončyła Vaŭkavyski piedahahičny kaledž i pracuje ŭ hrodzienskaj himnazii nastaŭnicaj pačatkovych kłasaŭ, piša Grodno.in.

Dziaŭčyna paviedamiła, što za pieršy miesiac 2024 hoda atrymała 1600 rubloŭ. I prademanstravała adpaviedny radok raźlikovaha listka. Svoj studzieński zarobak dziaŭčyna raskłała pa paličkach:

«Ja — kłasnaja kiraŭnica druhoha kłasa, akład — 460 rubloŭ. Ja nie viedaju, kolki ŭ mianie tam hadzin, ale piać razoŭ na tydzień — hurtok, dva fakultatyvy. U mianie jašče try płatnyja hrupy, jakija ja viadu na praciahu tydnia paśla ŭrokaŭ. I ŭ mianie stymulujučyja dy padtrymnyja zaniatki».

Akramia taho, pakolki dziaŭčyna nastaŭnica pačatkovych kłasaŭ, joj idzie dapłata za kłasnaje kiraŭnictva — heta 250 rubloŭ. I nadbaŭka jak maładomu śpiecyjalistu — 138 rubloŭ.

Dziaŭčyna dała paradu hledačam rolika: «Zamiest taho kab pisać drennyja kamientary, schadzicie da načalstva i spytajcie, jak vam pavysić zarobak».

U kamientarach razharnułasia dyskusija: 1600 — heta šmat ci mała?

Ludzi padzialilisia svaimi dachodami:

«Ja jak nastaŭnica anhlijskaj movy i piedahoh-arhanizatar za hety miesiac atrymała 970 rub., i taksama maładaja śpiecyjalistka».

«U mianie bolš za 30 hadzin nahruzka, dźvie škoły, konkursy, vystavy, mižnarodnyja spabornictvy, akcyi — i ja nie atrymlivaju bolš za 1000».

A inšy kamientatar zrabiŭ vysnovu:

«Usio čaściej sustrakajusia ź ludźmi, jakija biez vyšejšaj adukacyi atrymlivajuć bolš. Ad vyšejšaj adukacyi jašče nichto nie parazumnieŭ…».

Čytajcie taksama:

U škole Minskaj vobłaści nie aciaplajuć, ale zaniatkaŭ nie admianiajuć. Čynoŭniki prydumali dla dziaciej lepšaje

«Prybiralnica raskidała źmienku». Maci školnika z Novaj Baravoj lutuje, a ŭ kamientarach dakarajuć jaje samu 

«Nas «vyciskajuć» patrochu, ale vielmi vyrazna…». Biełarusy raskazali, jak asabista ich zakranaje pavieličeńnie kamunałki

«Mianie nie ŭsprymajuć jak muža i baćku. Ja pieratvaryŭsia ŭ miašok hrošaj». Advarotny bok žyćcia hastarbajtaraŭ, pra jaki nie havorać uhołas

Kamientary4

  • Kola
    20.02.2024
    A jak zavuć małuju, chto jaje baćki? NN jak zaŭsiody nie dahavorvaje
  • puf
    20.02.2024
    Tufta ot BRSM.
  • Maksim Dizajnier
    20.02.2024
    Kakoj užas. Mołodaja, chodiť po kafie, riestoranam, fitnies-cientram, vystavkam, hulať v parkie, bierieċ psichiku i mientalnoje zdorov́je. Upachivajetsia po 10-12 časov 5-6 dniej  niedielu s otpryskami kołchoźnikov i proletarijev. Čtoby tie u Polšču mohli pieriejechať.

Ciapier čytajuć

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ Trampa z dniom naradžeńnia. Što pažadaŭ?11

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ17

Čym niebiaśpiečna praciahłaje znachodžańnie ŭ zamknionym nievialikim kalektyvie1

Maroka zhulała ŭničyju z Brazilijaj, Šatłandyja vyjhrała ŭ Haici

Na čempijanacie śvietu Katar vyrvaŭ ničyju ŭ Šviejcaryi na apošnich chvilinach matču

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić