Hramadstva22

«Pieršy aŭtobus za 80 rubloŭ». Jak biełarusy viartajucca dadomu z Polščy pierad pieršym Vialikadniem

Na miažy Polščy z Biełaruśsiu pierad punktam propusku «Tarespal» rastuć aŭtamabilnyja i aŭtobusnyja čerhi. Niekatoryja źviazvajuć heta nie z vychadnymi, a z katalickim i pratestanckim Vialikadniem, jaki buduć adznačać zaŭtra, 5 krasavika. 

Žurnalisty BGmedia pahladzieli ŭ pamiežnych čatach, jak biełarusy viartajucca dadomu na vychadnyja i kolki płaciać, kab doŭha nie stajać u čarzie.

Biełarusy, jakija viartajucca dadomu pierad katalickim Vialikadniem na rejsavych aŭtobusach, dzielacca spravazdačami ŭ pamiežnych čatach. Miarkujučy pa ich, pierad punktam propusku «Tarespal» jość nievialikaja čarha. Stajać u joj u siarednim niekalki hadzin:

  • «RP — RB, čas polski. 22.00 [2 krasavika] — padjechali da miažy, stali trecimi. 01.08 — prajšli pašpartny kantrol u palakaŭ. Most pusty, u biełarusaŭ dvor zabity. 05.14 — prajšli pašpartny kantrol u biełarusaŭ, čakajem ukraincaŭ. Vyjezd — 06.08. Usiaho 8 hadzin».
  • «Urocłaŭ — Homiel. U 00.03 padjechali, čaćviortyja pierad šłahbaŭmam. Kala 02.00 — PP RP. U 02.40 zajechali da RB. U 07.20 — PP RB. U 10.26 vyjechali ź miažy. Čas polski».
  • «RP — RB. U 05.00 byli ŭ čarzie šostym pa liku aŭtobusam. U 11.30 tolki stali na most u bok RB. Vielmi pavolna siońnia».
  • «Aŭtobus z Modlina na 07.25, zaraz padjechali da miažy RP, stali vośmymi».
  • «Vyjezd z Varšavy ŭ 08.00 (pieraniesieny na 08.30) u Minsk. Padjechaŭ da miažy kala 11.00 (čas polski), zaraz šostyja, ale adzin aŭtobus usie abjazdžajuć, tak što faktyčna piatyja».

Niekatoryja nie hatovyja čakać u čarzie pierad punktam propusku «Tarespal», tamu padsadžvajucca ŭ pieršy aŭtobus pierad šłahbaŭmam:

  • «Jość mierkavańni, kolki pa časie prykładna budzie prachodžańnie miažy, kali nie pierasadžvacca ŭ bližejšy da šłahbaŭma aŭtobus? Hadzinu prykładna na adzin aŭtobus zakładvać?».
  • «U 13.00 padjechali ŭ čarhu dvanaccatymi. Pierasieli ŭ pieršy aŭtobus adrazu. U 14.30 zajechali za šłahbaum. Na padsadku biaruć usich spakojna. 50 złotych. Pytałasia jašče druhi aŭtobus — było 50 rubloŭ».
  • «RP — RB, 03.04. U 07.17 ciahnik da Tarespala, u 09.30 — pieršy aŭtobus za 80 rubloŭ. U 16.00 prajšli biełaruski kantrol. Čakajem usich. Na vyjeździe z mytni nazapasiłasia vosiem aŭtobusaŭ».

U pačatku tydnia aŭtamabilnaja čarha pierad punktam propusku «Tarespal» źjaŭlałasia paśla abiedu i źnikała ŭviečary ci nočču.

U noč z 2 na 3 krasavika hetaha nie adbyłosia. Vyras patok aŭto, jakija jeduć u Biełaruś. Spravazdačy ludziej:

  • «Stali ŭ čarhu trochi za Okšynam u 13.00 [2 krasavika]. Zajechali da palakaŭ u 18.00. Praz 2 hadziny, u 20/00, vyjechali ŭ Brest. Rečy na stoł u biełarusaŭ, ale ahlad paviarchoŭny i chutki. Biez renthiena».
  • «RP — RB. U 15.00 [2 krasavika] pryjechaŭ na miažu. Było prykładna 170 mašyn. U 22.45 zajechaŭ da palakaŭ».
  • «RP — RB. U 17.32 staŭ u čarhu. U 01.00 zajechaŭ na miažu. U 03.34 vyjechaŭ ad palakaŭ. U 05.00 vyjezd ź miažy (plus myjka)».
  • «Z 20.00 pryjechali i stali ŭ čarhu, u 05.20 zajechali da palakaŭ».
  • «Takaja ž situacyja, apošni raz byli 1,5 miesiaca nazad. Taksama pryjechali nočču ŭ sieradu, prastajali ŭ «jełcy» na most da ranicy, a potym jašče i našy pasłali pa ŭsich kołach piekła: dbajny ručnoj dahlad, maleńki renthien i vialiki. Sustrakajuć biełarusy vielmi «haścinna», adnak».
  • «Čarha nie mianiajecca, jak była vialikaja, tak i zastałasia».
  • «Čakańnie z 5 ranicy, byŭ kiłamietr čarhi, u 08.15 zajezd za polski šłahbaum. Ale zaraz čarha skaraciłasia, čas čakańnia zajezdu, vidać, budzie da 2 hadzin».
  • «Pryjechali na miažu kala 08.50, čarha mašyn — kala 20 da pavarotu na Centrum, zaraz staju pad šłahbaŭmam».
  • «Pytańnie ŭ tym, jak buduć pracavać palaki. Mohuć uviečary pamienšyć kolkaść kanałaŭ i heta čarha ad zaraz i da ranicy minimum. A kali dobra buduć pracavać, u tym liku i ŭ RB, to da siaredziny nočy možna prajści. Choć, uličvajučy apošnija naviny, jak praviarajuć u RB (renthien i h.d.), to dumaju, ranica — heta lepšy varyjant».

Unočy 3 krasavika ŭ adnym z pamiežnych čataŭ apublikavali videa, jak aŭtamabil ulez u pačatak čarhi pierad punktam propusku «Tarespal». Žančyna, jakaja ŭpuściła jaho ŭ kalejku, na videa zajaviła, što «papiaredžvała, što [unutry aŭto] dzicia-invalid».

Karystalnikaŭ pamiežnaha čata hetaja situacyja aburyła. Pryjarytetny ŭjezd u punkt propusku dla ludziej ź invalidnaściu jość na biełaruskim baku, ale nie na polskim.

U takich vypadkach treba źviartacca da kamiendanta Pamiežnaj słužby Polščy, kab jon dazvoliŭ ujezd u punkt propusku «Tarespal» biez čarhi. Karystalniki čata zaklikali razabracca z tymi, chto ŭlez u čarhu:

  • «Nam usim plavać, što ŭ ciabie dzicia-invalid. Voźmieš zaraz na pasadku invalida i pačynaješ kačać pravy pierad aktyvistami. Poŭny chaos».
  • «Kali chtości pobač z pamiežnikami, pakažycie, kali łaska, videa, niachaj praviarajuć».
  • «Kali krytyčnaja situacyja — možna źviarnucca da kamisara».
  • «Što tam, tolki hetyja ŭlezuć? Kali što, kali jany buduć ulezać — znak 50, i bližej da šłahbaŭma heta štraf, sucelnaja».
  • «Vyhaniajcie! Nu što tam? Vyhnali?».

Ci vyhnali z čarhi aŭtamabil, jaki ŭlez, nieviadoma.

Kamientary2

  • Inha
    04.04.2026
    Nie śmiešitie mir. V Biełarusi maksimum 1 procient vierujuŝich. Miestnoje nasielenije nie imiejet nikakich principov i tradicij. Eto absolutno indiffierientnaja čiełoviečieskaja massam, poroždajuŝieje na buduŝieje takuju žie biomassu. Oni ravnodušno vzirali na istiazanija i ubijstva svoich sootiečiestvieńnikov, i prodołžajut vzirať, i tichońko chodiť na rabotu. Poślednich nastojaŝich biełorusov s 1994 hoda płanomierno uničtožał sipatyj ludojed, i užie počti uničtožił ostatki ot rośsijskoho 300-letnieho hienocida.
  • chtości
    04.04.2026
    Inha, dobra, što za nas rasiejskamoŭnyja lepš viedajuć pra biełaruskija pryncypy i tradycyi.
    U adkaz na źbićci i zabojstva, 15-16 žniŭnia 2020 hoda i paśla na vulicy haradoŭ i miastečak vychodziŭ miljon biełarusaŭ. Jak piša tut inšy kamientatar - nie hałasi!

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie17

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Va Ukrainie dali pažyćciovaje pałkoŭniku SBU, jaki byŭ ahientam FSB6

Za bieł-čyrvona-bieły ściah na Hrunvaldskim poli sabrali 841 podpis10

Łosik: Umovy ŭ kamierach u śpioku — heta dušahubka1

Dzim Dzimyča bolš nie budzie7

Niechta padobny da Łukašenki rekłamuje drovy ŭ Litvie FOTAFAKT8

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie17

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić