A moža ministr abarony lepiej stanie časovym kiraŭnikom dziaržavy? Piša Juryj Drakachrust.
Alaksandar Łukašenka nie vyklučaje pryciahnieńnia Ŭzbrojenych Siłaŭ u vyklučnych vypadkach dla naviadzieńnia kanstytucyjnaha paradku.
Ab hetym kiraŭnik dziaržavy zajaviŭ, vystupajučy siońnia pierad vajskoŭcami padčas naviedvańnia druhoj inžynernaj bryhady Ŭzbrojenych sił RB.
Zajava prezydenta pra toje, što ŭzbrojenyja siły mohuć być vykarystanyja dla abarony ad pieravarotu — nia tolki sproba čarhovy raz zastrašyć nasielnictva i svaich apanentaŭ, maŭlaŭ, mała nie padasca, za mnoj nie zaržavieje, budu abaraniać svaju ŭładu ŭsimi srodkami.
Heta chutčej sproba supakoić ułasny strach ad vidovišča revalucyjnaha pažaru ŭ arabskim śviecie.
Jak i ŭ sytuacyi paśla skidańnia Bakijeva, Łukašenka sprabuje ŭpeŭnić usich, i najpierš samoha siabie, što ź im takoha nia zdarycca, što jahonaja vola, rašučaść i hatoŭnaść abaraniać uładu lubymi srodkami dapamohuć jamu padavić lubyja narodnyja vystupy.
Nia budziem navat zasiarodžvać uvahu na tym, što Kanstytucyja zusim nie praduhledžvaje vykarystańnia rehularnaha vojska va ŭnutrypalityčnaj baraćbie, Łukašenka miarkuje, što jon — heta i Kanstytucyja, i naahuł biełaruskaja dziaržava jak takaja.
Ale kali kazać u palityčnaj płaščyni, to varta zaŭvažyć, što arabskim despatam, jakich ciapierašniaja chvala revalucyju źmiataje jak kiehli, nia nadta toje vojska dapamahło. U Tunisie vojska, jakoje tamtejšy prezydent trymaŭ na hałodnym pajku u adroźnieńnie ad siłaŭ biaśpieki, pierajšło na bok paŭstańnia, čym i zabiaśpiečyła jaho pośpiech.
Łukašenka spasłaŭsia na Ehipiet — pavodle jaho, tam «ad pralićcia kryvi vyratavała vojska — spakojnymi dziejańniami». Hetyja spakojnyja dziejańni palahali ŭ tym, što ŭ pieršyja ž dni revalucyi tamtejšy ministar abarony zajaviŭ, što vojska nia budzie ŭpliščvacca ŭ palityčnyja zabureńni, heta značyć admoviŭsia stralać u narod.
Taho ministra raniej nazyvali «pudzielem Mubaraka», jaho viernaść prezydentu była nia mienšaj, čym viernaść jahonaha biełaruskaha kalehi spadara Žadobina.
Ale heta da taho. A voś jak pačałosia, dyk i «pudziel» akazaŭsia samastojnaj postaćciu, a ciapier źbieham abstavinaŭ i naahuł časovym kiraŭnikom dziaržavy.
Libijski «leŭ pustyni» Kadafi vykarystoŭvaŭ suprać narodu navat rakiety, 200 zabitych za adzin dzień. I dapamahaje heta jamu? Taksama nia nadta.
Tak što pahrozy Łukašenki nasamreč majuć mała sensu mienavita ŭ śviatle ciapierašnich padziejaŭ u arabskim śviecie.
Kali padziei iduć šlacham 19 śniežnia — dyk chapaje i AMAPu. A kali takim, jak u Tunisie ci Ehipcie, to nie chapaje ničoha— vojska ci nie vykonvaje kryvažerny zahad ci akazvajecca nia zdolnym spynić chvalu narodnaha hnievu, jakaja zmyvaje dyktatara ŭ niabyt.
-
«Bolšaja častka siadzić sumlenna, ale cicha». Pavieł Vinahradaŭ pra palitviaźniaŭ, čyje proźviščy nieviadomyja
-
Polski dypłamat raskazaŭ, jak Łukašenka ŭmieje «ačaroŭvać surazmoŭcaŭ» i chto robicca jahonymi achviarami
-
«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna
Ciapier čytajuć
«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia
Kamientary