Zdaroŭje22

Minzdaroŭja raić hramadzianam ustrymacca ad pajezdak na Azoŭskaje mora

. U suviazi ź niespryjalnaj situacyjaj, źviazanaj z chaleraj, Ministerstva achovy zdaroŭja rekamienduje hramadzianam Biełarusi ŭstrymacca ad pajezdak dla adpačynku na Azoŭskaje mora.

Jak paviedamlajecca na sajcie ministerstva, adpaviedny list nakiravany ŭ adras Ministerstva sportu i turyzmu Biełarusi.

Pavodle źviestak Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja,

na terytoryi Ukrainy ŭ Danieckaj vobłaści zarehistravana 14 vypadkaŭ chalery.
Zaražeńnie adbyłosia pieravažna pry apracoŭcy śviežavyłaŭlenaj ryby ŭ miescach niesankcyjanavanaha skidvańnia ściokavych vod abo pry ŭžyvańni vyrablenych ź jaje straŭ doma va ŭmovach parušeńnia sanitarna-hihijeničnych patrabavańniaŭ i technałohii pryhatavańnia. Pa vynikach łabaratornych daśledavańniaŭ vydzieleny chalerapadobny vibryjon u vadzie adkrytych vadajomaŭ, marskoj i ściokavaj vadzie, probach ryby. Miascovyja ŭłady zabaranili płavańnie i łoŭlu ryby ŭ rekach Kalčuk i Kalmius, a taksama ŭ Azoŭskim mory.

U najaŭnaj situacyi Ministerstva achovy zdaroŭja ŭzmacniła sanitarna-karancinny kantrol za pasažyrami, jakija prybyvajuć pavietranym, čyhunačnym i aŭtamabilnym transpartam z krain, dzie vyjaŭleny vypadki chalery. Na dziaržaŭnaj miažy Biełarusi byli nadhledžany 6 tys. 472 transpartnyja srodki, u tym liku 6 tys. 66 členaŭ ekipažaŭ i 15 tys. 15 pasažyraŭ. Chvorych abo padazronych na zachvorvańnie asob nie vyjaŭlena.

Ekipažy pavietranych sudnaŭ, čyhunačnyja bryhady, śpiecyjalisty mytnaj i pahraničnaj słužbaŭ aznajomleny z asnoŭnymi simptomami chalery i prainstruktavany na vypadak vyjaŭleńnia chvorych z padazreńniem na hetaje zachvorvańnie. Arhanizacyi achovy zdaroŭja pryviedzieny ŭ hatoŭnaść da praviadzieńnia sanitarna-supraćepidemičnych mierapryjemstvaŭ, idzie adpaviednaja padrychtoŭka miedrabotnikaŭ.

Ministerstva achovy zdaroŭja taksama nahadvaje ab roście ŭ ES zachvorvańnia na kišačnuju infiekcyju, vyklikanuju enterahiemarahičnaj kišačnaj pałačkaj. Pavodle źviestak SAAZ, najbolšaja kolkaść zachvarełych zarehistravana na terytoryi Hiermanii — bolš čym 2 tys. 600 vypadkaŭ. Zarehistravany 24 latalnyja zychody. Faktar pieradačy infiekcyi miedykam ustanavić pakul nie ŭdałosia, jaho pošuki praciahvajucca.

U Biełarusi ŭ suviazi z hetym praciahvajecca kantrol partyj syroj aharodniny, što pastupaje ź ES na terytoryju krainy, zabaronienych da tranzitu ŭ Rasiju.

Ministerstva achovy zdaroŭja adznačaje, što ŭ Biełarusi epidemičnaja situacyja pa zachvorvańni na vostryja kišačnyja infiekcyi zastajecca spakojnaj, ich rostu nie adznačajecca. Vypadkaŭ kišačnaj infiekcyi, vyklikanaj enterahiemarahičnaj kišačnaj pałačkaj, nie zarehistravana.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy20

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Vykładčycu vakału z Hatava asudzili za palityku1

Biełaruska zrabiła harod u varšaŭskaj kvatery10

Maksim Znak reanimavaŭ svoj telehram-kanał

U Mazyry matacyklist na chutkaści źbiŭ 25‑hadovuju maci, jakaja išła z kalaskaj pa piešachodnym pierachodzie8

Sieviaryniec raskazaŭ, jak uletku 2020 hoda na Akreścina supracoŭniki izalatara pieradavali jamu sała i vadu3

Troch palakaŭ z prymiežža asudzili za kantrabandu biełaruskich cyharet. Adnamu turmu, astatnim — štrafy

«Chutka». Džon Koŭł adkazaŭ na pytańnie, kali pryjedzie ŭ Minsk3

Pucin zvolniŭ hałoŭnaha zachavalnika kramloŭskich tajamnic. Jon naradziŭsia ŭ Asipovičach19

Padčas paŭtornaha ŭdaru rasijan pa Charkavie zahinuli piaciora ratavalnikaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy20

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić