Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»44

Ci sapraŭdy Łukašenka moža pajści šlacham Cita?

Ciapierašniaja biełaruskaja ŭłada navat nia stolki ekanamična, kolki mentalna prykavanaja da Maskvy, jak da halery. Piša ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.

"Łukašenka pajšoŭ šlacham Cita", — śćviardžaje ŭ siońniašnim numary maskoŭskaja hazeta "Vriemia novostiej". Takaja vysnova robicca ŭ źviazku ź vizytami biełaruskaha kiraŭnika ŭ Aman dy Indyju.

U artykule vykazvajecca dumka, što Ruch niedałučeńnia (RN) — "vydatnaja strachavaja karta, jakoj navažany skarystacca Łukašenka, zaniepakojeny skaračeńniem padtrymki z boku Rasiei". Maŭlaŭ, niekali padobnym čynam, pretendujučy na adnaho ź lideraŭ hlabalnaje siły, kiraŭnik sacyjalistyčnaj Juhasłavii ratavaŭsia ad zamachaŭ Kramla na jahony palityčny los.

Ale paraŭnańnie kulhaje, ličyć palitolah Andrej Fiodaraŭ. Pa-pieršaje, adznačaje moj surazmoŭca, kiraŭnictva SFRIU i hieapalityčna, i ekanamična, i stratehična nie zaležała ad Rasiei nastolki, jak heta maje miesca ŭ vypadku Biełarusi. Pa-druhoje, što da siońniašniaha stanu RN, dyk marna namahacca ŭlić maładoje vino ŭ staryja miachi. Heta marhinalnaje, raznamasnaje ŭtvareńnie, asudžanaje na nieefektyŭnaść u sučasnym śviecie. Demakratyčnaja Indyja, na dumku Fiodarava, zastajecca ŭ RN ci nie najpierš praz pavahu da pamiaci svajho vialikaha suajčyńnika Neru, što stajaŭ la vytokaŭ idealohii niedałučeńnia.

Biełaruskaje ž kiraŭnictva razhladaje RN chutčej jak dadatkovuju mahčymaść "vychadu ŭ śviet". Aktyŭnaść pa hetaj linii možna pijaryć jak śviedčańnie nasyčanych mižnarodnych kantaktaŭ aficyjnaha Miensku.

Padumaješ, nie biaruć u niejkuju Radu Eŭropy, dzie sorak ź niečym krainaŭ! U našym Ruchu vuń až 116!

Kaniešnie, i šaniec stvaryć na platformie Ruchu niejki bolš-mienš dziejsny chaŭrus adnadumcaŭ taksama trymajecca ŭ hałavie. Adnak bolej imaviernyja, jak bačym, raptoŭnyja dvuchbakovyja aljansy. Tak znajšli adzin adnaho Łukašenka i Čaves.

Nu a Broz Cita — hieroj inšaj epochi i, badaj, trochi inšaha składu. Darečy, małaviadomy epizod: padčas pieršaj suśvietnaj vajny ŭzvod aŭstra-vuhorskaj armii pad kamandavańniem Josipa Broza (Cita — heta paźniejšy pseŭdanim) pakłaŭ bahata rasiejskich žaŭnieraŭ. Hałoŭnaje ž, adnak, u tym, što na čale SFRIU Cita dystancyjavaŭsia ad Kramla jak moh. Jon sapraŭdy chacieŭ być pa-za blokami binarnaha na toj čas śvietu.

Ciapierašniaja ž biełaruskaja ŭłada, vyhladaje na toje, nia stolki ekanamična, kolki mentalna prykavanaja da Maskvy, jak da halery. I, u pryvatnaści, achvotna prapanuje svaje pasłuhi dziela asymetryčnych adkazaŭ nachabnym janki :)

Kamientary4

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie15

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Łosik: Umovy ŭ kamierach u śpioku — heta dušahubka1

Dzim Dzimyča bolš nie budzie7

Niechta padobny da Łukašenki rekłamuje drovy ŭ Litvie FOTAFAKT8

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie15

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić