Archiŭ

Aleh Hardzijenka. Burmistar

№ 8 (165), 21 — 27 lutaha 2000 h.


 

Burmistar

U «Antalohiju ŭčynku»

 

Paśla šmatlikich ciažkaściaŭ i niastač pad čas niamieckaj akupacyi (1941—1944) Barys Kit uładkavaŭsia dyrektaram nastaŭnickaj seminaryi ŭ Pastavach. Hety čałaviek vajennuju sytuacyju razumieŭ pa-svojmu: zachopniki prychodziać i sychodziać, a Biełaruś zastajecca. Tamu jon imknuŭsia zasiarodzić uvahu na moładzi — i za palakami, i za «pieršymi savietami» vučyŭ dziaciej, davaŭ adukacyju, bo moładź — heta nadzieja Biełarusi. Toje samaje rabiŭ jon i ŭ časie druhoj suśvietnaj vajny. Heta nie zaŭždy prymałasia akupacyjnymi ŭładami, i Barys Kit nieadnojčy ciarpieŭ ad ich. Ale havorka ŭ hetym dopisie nie pra jaho, a pra ŭčynak adnaho inšaha, mienš viadomaha čałavieka.

Adnojčy, kali sp.Kit byŭ u škole, na vulicach Pastavaŭ niemcy pravodzili karnuju aperacyju, achviarami jakoj stali niavinnyja ludzi. U seminaryju zajšoŭ esesaŭski načalnik razam z burmistram Pastavaŭ Adamam Dasiukievičam. Vizytanty nakiravalisia ŭ dyrektaraŭ kabinet. Esesaviec zapatrabavaŭ ad Barysa Kita, kab toj zahadaŭ vučniam ačyścić vulicy ad trupaŭ zabitych ludziej. Kit admoviŭsia. Esesaviec pryhraziŭ śmierciu, ale toj trymaŭsia ćviorda. Razzłavany fašyst nastaviŭ revalver na Barysa Kita i nacisnuŭ na kurok. Ale Adam Dasiukievič paśpieŭ udaryć esesaŭca pa ruce, i kula patrapiła ŭ ścianu.

Voś tak źviazanyja losy hetych dvuch ludziej. Kab nie Adam Dasiukievič, Barys Kit nia staŭ by patryjarcham aeranaŭtyki. A staršynia Pastaŭskaha pavietu Adam Dasiukievič nieŭzabavie sam zahinuŭ ad niamieckaj kuli. Jaho ŭračysta pachavali, i na jahonaj mahile było šmat viankoŭ ź bieł-čyrvona-biełymi stužkami.

Aleh Hardzijenka

 

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Mnie chacieli kampiensavać kala 10% ad koštu paharełaha». Jak biełaruskija pradaŭcy na Vajłdbieryz vyrašajuć vohniennyja prablemy7

«Mnie chacieli kampiensavać kala 10% ad koštu paharełaha». Jak biełaruskija pradaŭcy na Vajłdbieryz vyrašajuć vohniennyja prablemy

Usie naviny →
Usie naviny

U Azierbajdžanie asudzili hrupu žurnalistaŭ. Jany atrymali da 15 hadoŭ źniavoleńnia8

Studenty pabudavali pieršuju ŭ śviecie mašynu chutkaj dapamohi na soniečnaj enierhii4

«Znoŭ śmiajusia i žartuju». Historyja Hanny Skryhan, jakaja viarnułasia ŭ prafiesiju ekołaha paśla turmy

«Nadzieja Ściapanaŭna». Mikita Najdzionaŭ apublikavaŭ paemu, jakaja naradziłasia ŭ Žodzinskaj turmie. Takoha paetyčnaha epasu ŭ biełaruskaj paezii XXI stahodździa jašče nie było6

Zamiest zajaŭlenych šmatdzietnych siemjaŭ u novabudoŭlu ŭ Minsku zasialajuć achoŭnikaŭ Łukašenki19

Nazvali datu adkryćcia novaha mosta cieraz Prypiać2

Ludzi na paŭnočnaj Čarnihaŭščynie: U nas niama nianaviści da biełarusaŭ, my ź imi pieramiašanyja. A da Rasii jość8

Achvotnym pajechać pa biaźvizie ŭ Mjanmu treba być akuratnymi z mabilnymi telefonami2

Arabskaha ruskamoŭnaha błohiera nibyta chacieli zabić u Biełarusi dva braty-šyity5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mnie chacieli kampiensavać kala 10% ad koštu paharełaha». Jak biełaruskija pradaŭcy na Vajłdbieryz vyrašajuć vohniennyja prablemy7

«Mnie chacieli kampiensavać kala 10% ad koštu paharełaha». Jak biełaruskija pradaŭcy na Vajłdbieryz vyrašajuć vohniennyja prablemy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić