Z usioj krainy
Vybuch na padpolnym brovary
Unačy z suboty na niadzielu ŭ lesie pad vioskaj Habitacyja, što la Budsłava, vybuchnuŭ padpolny brovar. Zabiła dziesiaciklaśnika, jaki na tym novym, jašče nie pravieranym brovary pracavaŭ unačy, padnosiŭ drovy. Cieła adniesła na 20 metraŭ. A hety brovar navat nie jahony, chłopiec naniaŭsia na zarobki.
U Budsłavie kažuć, što nivodzin fest nie abychodzicca biez achviary, nu, vo j zdaryłasia.
Siarhiej Mikulevič, Budsłaŭ
Śviata na ziamli
Tradycyjna Kupalle adznačajuć u noč z 23 na 24 červienia. Z 6 na 7 lipienia, kali pa ŭsioj Biełarusi na kupalskich vohniščach zamiž draŭlanych kołaŭ palać šyny, dla pravasłaŭnych biełarusaŭ — noč pierad śviatam Ivana Kupały, inakš — Chryściciela.
Adkinuŭšy ŭmoŭnaści, u noč z 6 na 7 lipienia na bierazie Voŭčkavickaha vadaschovišča na race Pcič supracoŭniki Muzeju narodnaha dojlidztva na čale z kolišniaju salistkaju hurtu “Lićviny” falklarystkaju Natalaju Matylickaju zładzili Kupalle. Śviata tam adbyvajecca nia pieršaha hodu j zdaŭna stała tradycyjaj. Niečakanaściu dla ŭsich byŭ pryjezd Siamiona Domaša. N.Matylickaja pryznałasia, što adpačatku vizytu S.Domaša nia mieła być. Na heta patencyjny prezydent navažyŭsia ŭ apošni momant.
6 lipienia S.Domaš byŭ na Homielščynie, dzie sustrakaŭsia z vybarcami. Darohaju ŭ Miensk u jahonaj mašynie parvaŭsia remień na ruchaviku, i daviałosia terminova šukać dapamohi. Niedzie pad Babrujskam patencyjnamu prezydentu pryjšłosia vyjści na šašu j “hałasavać”. Cpynilisia — i pieršaju ž mašynaju Domašaŭ aŭtamabil daciahnuli da Miensku.
Dyrektar Muzeju narodnaha dojlidztva Hieorhi Tkacevič haścinna sustreŭ pretendenta na pasadu prezydenta. Jany navat paśpieli abmierkavać niejkija prablemy.
S.Domaš naroŭni z usimi chadziŭ u karahodzie, tančyŭ i navat skakaŭ cieraz vohnišča. Ad apošniaha S.Domaša ŭprošvali admovicca jahonyja kalehi, adnak kandydat skazaŭ im: “Čamu ž nie?! Chiba ja nie mahu?!” Za S.Domašam cieraz vohnišča paskakali ŭsie inšyja — i małyja, i staryja. Admysłova vyznačyŭsia ŭ skakańni H.Tkacevič.
Viktar Muchin
Ščukin i turemščyki
Pravaabaronca Valery Ščukin, jakoha pasadzili na try miesiacy za niepadparadkavańnie milicyi, pieraviezieny sa śledčaha izalatara ŭ Miensku ŭ niadobraj słavy śledčy izalatar Žodzina (h.zv. “Čorny busieł”). Mienavita ŭ “Busły” u 1998 h. pa-źviersku źbivali aryštavanych Alaksieja Šydłoŭskaha i Vadzima Łabkoviča. Historyki ŭžo ciapier paraŭnoŭvać jaho ź mienskaj “Amerykankaj” ci baranavickim “Kryvavym kołam” stalinskaha času za žorstkaść katavańnia źniavolenych.
Ščukin adbyvaje administracyjny termin, a tamu pieravod jaho ŭ izalatar suvoraha režymu biesprecedentny. Mahčyma, jon byŭ vyklikany tym, što Ščukin i za kratami nie spyniaŭ antyŭradavaj ahitacyi. Biełaruskija pravaabarončyja arhanizacyi pakul nie abvieścili, ci zakonny taki pieravod uvohule.
Pastanova ab aryšcie 60-hadovaha Valerja Ščukina, rekardsmena pa adsiedkach, terminam jašče na 3 miesiacy była vyniesienaja 15 sakavika, a ŭstupiła ŭ siłu 12 červienia. Heta było zroblena, kab izalavać aktyŭnaha pravaabaroncu na čas prezydenckaj kampanii.
Kolišniaha marskoha aficera składana zapałochać. Zatoje možna źniavažyć. Kiraŭnictva turmy znajšło brydki sposab: sp.Valeru hvałtam pahalili baradu. Čałavieka pazbavili jahonaha vobrazu.
Ščukin adkłaŭsia ŭ pamiaci ludziej jašče z časoŭ Viarchoŭnaha Savietu Šareckaha vyšyvanaj kašulaj i vializarnaj baradoj. Pa baradzie paznavali jaho ŭ tralejbusach i na demanstracyjach. Barada Ščukina stała takim ža niaźmiennym jahonym atrybutam, jak vusy Salvadora Dali ci čornyja akulary Enca Ferary. Barady bolš niama. Barada była vybaram Ščukina, i jana nie zabyvajecca.
Administracyja Žodzinskaj turmy taksama svoj vybar da dalejšaj dehradacyi zrabiła. I takoje nie zabyvajecca.
Edvard Ludovič
Hančaryk, Domaš i Paźniak
Pavodle źviestak, jakija my atrymali ŭ rehijonach, kolkaść hałasoŭ, sabranych za Hančaryka na ŭčora, možna acanić u 130 tysiačaŭ, za Domaša — 125 tys.
Možna ličyć, što kampanija vyjšła na finišnuju pramuju.
Na hetym tydni, vidać, budzie pastaŭleny i 100-tysiačny podpis za Zianona Paźniaka.
Takim čynam, možna čakać, što mienavita Hančaryk i Domaš majuć najbolš šancaŭ stać kandydatami ad demakratyčnaje “piaciorki”, a Paźniak vierniecca ŭ Biełaruś paśla rehistracyi.
Z kandydataŭ ad inšych palityčnych siłaŭ 100 tysiač podpisaŭ, pa ŭsioj vidavočnaści, nabirajuć A.Łukašenka, Ł.Sinicyn i S.Hajdukievič.
B.T.
Pieratrus u ZBS
Śledčyja finansavaj palicyi pazaŭčora abšukali ŭsio na siadzibie Zadzinočańnia Biełaruskich Studentaŭ i zabrali “dla vyvučeńnia” systemnyja bloki čatyroch kamputaraŭ. Aleś Michalevič, ułaśnik kvatery, na jakoj siadzieła ZBS, miarkuje, što za vobšukam stajała KDB. Padobnych akcyjaŭ čakajuć i ŭ inšych niezaležnych asiarodkach. Ab hetym papiaredžvaŭ i sam Aleś Michalevič u pazaminułym numary “NN”.
Amnistyja Łapcievu
A.Łukašenka amnistavaŭ sp.Łapcieva, biespracoŭnaha, jaki špurnuŭ u jaho pamidoram padčas “honki na łyžach”. Sud pasadziŭ Łapcieva na tydzień “za drobnaje chulihanstva”.
Sieviaryniec u KDB
U KDB vyklikali lidera Maładoha Frontu Paŭła Sieviarynca. Dapytvali jaho byccam pa spravie ab vybuchach na terytoryi rasiejskaha pasolstva. A jon pra heta ničoha j nia viedaje.
B.T.
Paciarpiełyja za Biełaruś
Pravaabaroncy z arhanizacyi “Pravavaja dapamoha nasielnictvu” Ihar Hajšun, Aleh Stryžonak, Aleh Markoŭski byli zatrymany la budynku biełaruskaha KDB padčas pikietu. U Horadni zatrymlivali Andreja Mialešku, Vadzima Sała, Viktara Babkina, Iłonu Paŭlenku, Aleha Zabłockaha. U Viciebsku 6 lipienia zatrymali siabroŭ Maładoha Frontu Viktara Šlachcina, Janisa Čučmana, Taćcianu Čabatarovu, Andreja Kaporykava i Ihara Ziemlakova. 5 lipienia ŭ Miensku zatrymali “zubroŭcaŭ” Andreja Kavaleviča i Illu Žycharava.
Kamientary