A najciaplej 14 žniŭnia było ŭ Barysavie.
Novy tempieraturny rekord ustanoŭleny dniom 14 žniŭnia ŭ samym paŭnočnym abłasnym centry Biełarusi — Viciebsku.
Jak paviedamili BiełaPAN u Respublikanskim hidramieteacentry, słupok termomietra padniaŭsia ŭ horadzie da adznaki plus 30,1 hradusa. Raniejšy rekord, zafiksavany ŭ 1939 hodzie, składaŭ 29,5 hradusa.
U Minsku ŭstajaŭ rekord 96‑hadovaj daŭniny: plus 29,5 suprać 29,8 hradusa 14 žniŭnia 1911 hoda. Napiaredadni ŭ stalicy byŭ paŭtorany rekord, zarehistravany ŭ tym ža hodzie, — 29,6 hradusa ciapła.
Maksimalnaja tempieratura ŭ Mahilovie skłała 29,3 hradusa (rekord — 30,4 u 1966 hodzie), Homieli — 27,7 (30,8 u 1946‑m), Hrodnie — 23,8 (31 u 1985‑m), Breście — 20,1 (31,5 u 1985‑m). Ciaplej za ŭsio było ŭ Barysavie (Minskaja vobłaść) — plus 31.
Kamientary