Hramadstva33

Apazicyja ŭzhadniła ŭmovy, pry vykanańni jakich vybary mohuć być pryznanyja demsiłami i mižnarodnaj supolnaściu

Šeść apazicyjnych palityčnych struktur uzhadnili ŭmovy, pry vykanańni jakich vyniki prezidenckich vybaraŭ u Biełarusi mohuć być pryznanyja demakratyčnymi siłami i mižnarodnaj supolnaściu.Adpaviednuju zajavu abnarodavali staršyni Ab`iadnanaj hramadzianskaj partyi (AHP) i Biełaruskaj partyi levych «Spraviadlivy śviet» Anatol Labiedźka i Siarhiej Kalakin na pres-kanfierencyi ŭ Minsku 9 krasavika.

Akramia Labiedźki i Kalakina zajavu padpisali lidary Biełaruskaj sacyjał-demakratyčnaj partyi (Hramada) Iryna Vieštard, arhkamiteta pa stvareńni Biełaruskaj partyi žančyn «Nadzieja» Alena Jaśkova, arhkamiteta pa stvareńni Biełaruskaj partyi pracy Alaksandr Buchvostaŭ i sustaršyni arhkamiteta pa stvareńni partyi «Biełaruskaja chryścijanskaja demakratyja» Vital Rymašeŭski i Pavieł Sieviaryniec. 

U zajavie adznačajecca, što na vybarach u Biełarusi nazirajucca sistematyčnyja parušeńni zakanadaŭstva vybarkamami. Heta, u pryvatnaści, tyčycca pracedury padliku hałasoŭ, złoŭžyvańniaŭ pry praviadzieńni hałasavańnia pa miescy znachodžańnia vybarščykaŭ, prymušeńnia hramadzian da daterminovaha hałasavańnia. Usio heta stavić pad sumnieńnie fakt adpaviednaści aficyjnych vynikaŭ vybaraŭ realnamu volevyjaŭleńniu vybarščykaŭ, a značyć, i lehitymnaść ułady.

Na dumku aŭtaraŭ zajavy, adsutnaść realnaj mahčymaści vybirać uładu pryviało «da rezkaha padzieńnia aŭtarytetu Biełarusi na mižnarodnaj arenie, zhortvańnia ekanamičnaha supracoŭnictva i paharšeńnia materyjalnaha stanovišča nasielnictva».

Dla pieraadoleńnia rostu prablem biełaruskim uładam nieabchodna viarnuć «viaršenstva zakonu, vykonvać kanstytucyjnyja pravy i svabody hramadzian, adnavić prystojnyja adnosiny z usimi krainami-susiedziami i suśvietnaj supolnaściu, damahacca kansalidacyi i zhody pamiž uładaj i hramadstvam praz arhanizacyju sur`ioznaha hramadska-palityčnaha dyjałohu ŭnutry krainy».

Padpisanty zajavy miarkujuć, što prezidenckija vybary ź`iaŭlajucca «spryjalnym momantam dla mahčymaści źmieny situacyi da lepšaha». Kab ich demakratyčny charaktar i vyniki mahli być pryznanyja ŭnutry krainy i za jaje miežami, uładzie nieabchodna: vyzvalić palitźniavolenych i viarnuć im usie hramadzianskija pravy i svabody i spynić palityčny pieraśled; zarehistravać usie hramadskija ab`iadnańni i partyi, jakim raniej u hetym admaŭlałasia; stvaryć roŭnyja ŭmovy dziejnaści dziaržaŭnych i niedziaržaŭnych ŚMI i spraścić pracedury ich rehistracyi.

Akramia taho, apazicyja prapanuje ŭnieści ŭ vybarčaje zakanadaŭstva i realizavać normy i praviły, jakija harantujuć: pradstaŭnictva palityčnaj apazicyi ŭ vybarčych kamisijach usich uzroŭniaŭ; adkryty i prazrysty padlik hałasoŭ vybarščykaŭ; prava naziralnikaŭ atrymlivać lubuju infarmacyju ab vybarach i fiksavać praces padliku hałasoŭ lubymi srodkami; prava sudovaha abskardžańnia lubych rašeńniaŭ vybarčych kamisijach usich uzroŭniaŭ.

Jak padkreśliŭ na pres-kanfierencyi Labiedźka, hetaja zajava «ź`iaŭlajecca nie chadajnictvam, čałabitnaj abo prośbaj», a «fiksacyjaj palityčnaj pazicyi». 

Apošnim časam, adznačyŭ jon, biełaruskija ŭłady «praz dypłamatyčnyja kanały aktyvizavali svaju pracu ź mižnarodnaj supolnaściu» ŭ suviazi z tym, što ŭ Biełarusi projduć prezidenckija vybary. «Užo pačałasia baraćba za toje, kab jany byli pryznanyja svabodnymi i sumlennymi, — skazaŭ lidar AHP. — Ale na siońnia heta nie adpaviadaje rečaisnaści, bo dla taho, kab byli sumlennyja vybary, patrebnaja, u pieršuju čarhu, palityčnaja vola biełaruskaha kiraŭnictva, jakoj siońnia niama. Pa-druhoje, pavinny być zroblenyja peŭnyja źmieny ŭ zakanadaŭstvie, čaho siońnia taksama niama».

U svaju čarhu Kalakin rastłumačyŭ: hetaj zajavaj palityčnyja struktury chočuć danieści da hramadstva i ŭładaŭ, što «ŭ poŭnaj stupieni vybaraŭ u Biełarusi niama». Adnak vybary «patrebnyja biełaruskamu narodu jak mahčymaść upłyvać na ŭładu, rabić svajo žyćcio lepš, adchilać ad ułady tych, chto nie vykonvaje svaje abaviazki», dadaŭ palityk. 

«Vybary patrebnyja i nam, bo my — mirnyja ludzi. My ličym, što vybary ź`iaŭlajucca hałoŭnym i najvažniejšym miechanizmam źmieny sacyjalna-ekanamičnaha kursu ŭ krainie. Heta ŭsio možna zrabić, hetaje pytańnie možna vyrašyć mienavita biełaruskim uładam, dla hetaha treba nie tak užo šmat», — zajaviŭ Kalakin.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy13

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Usie naviny →
Usie naviny

Što z vyjezdam ź Biełarusi ŭ ES hetym letam?

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

Ukrainski ambudsmien paśla trahiedyi ŭ Branskaj vobłaści źviazaŭsia ź Biełaruśsiu5

Apublikavali novy rejtynh najbolš papularnych historyka-architekturnych pomnikaŭ Biełarusi5

Paciarpiełych u Branskaj vobłaści pieraviazuć u Biełaruś1

RNBA Ukrainy: Pravakacyja nikčemnaja i maje ŭsie prykmiety skaardynavanaj apieracyi bieź jakich-niebudź faktyčnych dokazaŭ15

U Breście pastavili skulpturu «Ściah nad rejchstaham» FOTAFAKT22

Źjaviŭsia poŭny tekst mierkavanaha amierykanska-iranskaha miemaranduma ab spynieńni vajny ŭ Iranie5

Piaskoŭ raskazaŭ pra adkaz Rasii paśla ŭdaru pa biełaruskim aŭtobusie pad Branskam15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy13

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić